sožravé rastliny. Sú nielen krásne, ale vďaka schopnosti lapať hmyz aj mimoriadne atraktívne, tak pre deti, ako i pre dospelých. Pre tých z vás, ktorým sa tieto rastliny podarí získať, ponúkam niekoľko rád, ako sa o tieto rastliny starať, aby neuhynuli a čo najdlhšie vám vydržali zdravé a pekné.
Substrát na pestovanie
Pre väčšinu mäsožravých rastlín je najvhodnejším substrátom živý rašeliník, ktorý sa však u nás dá ťažko získať. Vhodnou náhradou je čistá vrchovisková rašelina. Nezamieňajte si ju s kompostom, v komposte mäsožravé rastliny nie sú schopné rásť a hynú. Najvhodnejšia je vláknitá rašelina bez akýchkoľvek prímesí. Po čase sa rašelina znehodnotí, v tom prípade treba rastliny presadiť. Stačí raz za dva roky, rýchlorastúce druhy presádzať nemusíme, ale radšej ich namnožíme a pestujeme mladé rastliny.
Voda
Mäsožravé rastliny väčšinou rastú na močaristých stanoviskách s trvalo vysokou hladinou spodnej vody, v miske pod kvetináčom môže stále stáť voda, občasné mierne preschnutie substrátu neuškodí, ale príliš preschnutá rašelina zle opätovne prijíma vodu. Na polievanie stačí vodovodná voda, môžeme použiť aj v literatúre odporúčanú dažďovú vodu, ale na trvanlivosť substrátu to nemá nijaký vplyv. Ten sa tak či onak po čase znehodnotí.
Vzdušná vlhkosť a svetlo
V literatúre sa odporúča pestovať mäsožravé rastliny v izbových skleníčkoch, tieto sú však vhodné len pre pralesné druhy, ako sú rosičky Drosera adelae a Drosera prolifera, ako aj pre krčiažniky (Nepenthes(, ktoré dokážu vytvoriť lapacie kanvice len pri vysokej vzdušnej vlhkosti a v miestnosti im konce listov so základmi kanvíc vysychajú. Ostatné rastliny, ako sú bežne pestované rosičky Drosera capensis, D. capillaris, D. aliciae, D. binata s rozoklanými listami, ako aj tučnice (Pinguicula), saracénie (Sarracenia purpurea, S. flava a iné) s dutými trubicovitými listami a obľúbená mucholapka (Dionaea muscipula) najlepšie rastú na okennom parapete na plnom slnku, pochádzajú totiž zo stanovísk, kde majú len malú konkurenciu iných rastlín. Takto sa nám podarí dopestovať pevné, pekne vyfarbené rastliny. V skleníčku by sa zbytočne vyťahovali, boli by bledé a nevzhľadné. Ak si kúpime rastlinu zo skleníka, staršie listy jej síce oschnú, ale nové už budú prispôsobené na zmenené podmienky.
Teplota
Väčšina mäsožravých rastlín, s výnimkou krčiažnikov (Nepenthes) dobre znáša nízke teploty. Rosičky (Drosera) a tučnice (Pinguicula) bez najmenšieho poškodenia prezimujú pri teplote 0°C, Drosera binata však „zaťahuje“ a prezimujú len korene a rastové vrcholy a tučnice niekedy vytvoria ružice podobné skalným ružiam. Rastliny na jar vypučia, pokles teploty pod bod mrazu však neprežijú. Rastliny z rodu Sarracenia sú mrazuvzdorné a dajú sa pestovať v záhrade vo vlhkom rašelinovom záhone, veľmi ich však poškodzujú slimáky. Ako ochrana pred silným mrazom je najvhodnejší sneh, pod lístím by sa mohli držať myši a plesne. V záhradke prežije aj mucholapka. Je však citlivá na silné mrazy a rastie veľmi pomaly, preto ju pestujeme v záhradke len vtedy, ak máme náhradné rastliny.
Rozmnožovanie
Rosičky a tučnice rozmnožujeme semenami (tučnice musíme opeliť), ktoré vysievame na povrch čistej rašeliny, ostatné, ako sú saracénie a mucholapky, rozmnožujeme delením mohutnejších trsov, pričom každá časť musí mať dobre vyvinuté korene. Rosičky okrem toho rozmnožujeme listovými odrezkami - list odstrihneme, zapichneme do čistej rašeliny a po istom čase z plochy čepele vyrastie malá rastlinka. Všetkým pestovateľom mäsožravých rastlín želám veľa úspechov.
Ing. Martin Smatana,
Vlastivedné múzeum Pov. Bystrica
