torom sa prvá písomná zmienka datuje do roku 1330. V tomto období sa spomína ako Nadasd. Aj ono stáročiami menilo svoj názov. Napríklad v roku 1510 ho nájdeme pod menom Trstená, koncom 16. storočia ako Trstie, ktoré sa neskôr zmenilo na Trstye, či v roku 1907 na Térnádasd. V dvadsiatych rokoch minulého storočia sa názov obce menil opäť, tentoraz však už definitívne na Trstie. Po pričlenení k Dolnému Lieskovu v roku 1980, sa však začalo z máp pomaly vytrácať.
Majiteľmi obce bola pôvodne zemianska rodina Trstianskych. Na jej území sa nachádza neskororenesačný kaštieľ, ktorý bol súčasťou dolnolieskovského veľkostatku a v roku 1921 prešiel do správy rodiny Taranzovcov.
Pokiaľ načierame do histórie, nemôžeme vynechať ani osobnosti, ktoré z Trstia pochádzajú. Spomenúť môžeme napríklad Jána Trstianskeho (nar. 1705), ktorý bol profesorom prvej slovenskej univerzity v Trnave. Narodil sa tu aj básnik a pedagóg Ján Andreae – Kardoš. Tento humanistický vzdelanec pôsobil po ukončení štúdia ako rektor na šľachtickej škole v Okoličnom (1648 – 1652), odkiaľ prešiel na mestskú školu v Nemeckej Ľupči. V tom čase už písal verše a jeho prvá príležitostná tvorba sa objavuje v diele, ktoré bolo vydané k úmrtiu kežmarského pastora J. Serpilia. J. Andreae pôsobil ako kazateľ na panstve Štefana Tököliho, krátko aj ako pastor evanjelickej cirkvi v Trstenej a Ružomberku. Po odhalení Vešeléniho sprisahania uhorskej šľachty ho v roku 1671 zatkli a väznili na Likavskom a Oravskom hrade. Po prepustení na slobodu pôsobil ako kňaz v Rimavskom Brezove, neskôr v Dubovej pri Pezinku a jeho poslednou zastávkou bola malá dedinka Baďan v Hontianskej stolici.
