ia má značný význam pestovanie rastlín na zelené hnojenie. Okrem základnej funkcie prísunu organickej hmoty do pôdy chránia tieto porasty pôdu proti erózii, dočasne pútajú ľahko pohyblivé živiny, vytvorené v medziporastovom období a zabraňujú ich stratám vyplavením, pôsobia fytosanitárne v osevných postupoch, najmä pri vysokom zastúpení niektorých plodín (napr. obilnín), v osevných postupoch potláčajú i škodlivý rozvoj burín atď. Aj zaorávanie slamy sa môže kombinovať so zeleným hnojením. Napr. ihneď po zbere obilniny sa rozrezaná slama zapracuje do pôdy a súčasne sa zaseje letná medziplodina (napr. horčica biela), ktorá sa po vytvorení dostatku hmoty zaorie.
Porasty určené na zelené hnojenie sa spravidla zaorávajú vtedy, keď vytvoria dostatočné množstvo ľahšie rozložiteľnej organickej hmoty. Pri zelenom hnojení k oziminám, by sa mal porast zaorať najneskôr 3 – 4 týždne pred plánovaným termínom sejby. Súčasne by sa mala oráčina primerane utužiť. Hĺbka zaorávania zeleného hnojiva sa riadi podľa vlastnosti pôdy a množstva zaoranej hmoty. Na ľahších pôdach v suchších a teplejších oblastiach sa zaoráva hlbšie a neskôr, na ťažších pôdach sa zaoráva plytšie a skôr. Ak je porast na zelené hnojenie vysoký, treba ho pred zaorávaním povalcovať. Môže sa tiež najprv rozrezať, nechať zvädnúť a až potom zaorať. Tak sa organická hmota môže lepšie premiešať s pôdou a zlepšiť kvalita produktov jej transformácie. Na zelené hnojenie sa používa horčica biela, nie je vhodné použiť repku (ľudovo nazývanú horčica čierna), pretože počas zimy nevymrzne.
Pranostika: Bartolomej ženie hadov do dier.
Ing. František Salaj
