teľom darcov, by sme mali lieky pre celú nemocnicu na mesiac,“ tvrdí riaditeľ NsP Pov. Bystrica MUDr. V. KarásekPovažská Bystrica – Z novelizovaného Zákonníka práce, ktorý platí od 1. apríla tohto roku, sa po kontroverznom zákone o štyridsaťhodinovej pracovnej dobe dostávajú v poslednom čase do popredia ďalšie dva, ktoré môžu urobiť poriadny kopanec do už „nalomenej“ stoličky zdravotníctva. „Zatiaľ vychádzame z toho, že ustanovenie paragrafov č. 137 a č. 138 Zákonníka práce platí. Prvý z nich hovorí o tom, že organizácia musí uvoľniť pracovníka darujúceho krv alebo krvnú plazmu. Druhý sa zmieňuje o tom, že mu za to musí aj zaplatiť,“ vyjadril sa aj riaditeľ NsP Považská Bystrica MUDr. Vladimír Karásek.
Lenže háčik je v tom, že doteraz platil ušlú mzdu darcovi zamestnávateľ, no ten má teraz možnosť žiadať od príslušnej nemocnice jej refundovanie. „Podľa informácií z ekonomického oddelenia zatiaľ peniaze od nás ako náhradu žiadali iba Železnice Slovenskej republiky. Ide o desať faktúr v rozpätí od 500 do 1000 Sk, podľa výšky príjmu,“ hovorí Ing. Jaroslav Švec, vedúci odboru PAM z NsP Považská Bystrica.
Skúsme sa vžiť do situácie, že každý zamestnávateľ bude striktne požadovať plnenie tohto zákona. Matematika je jednoduchá, počet odberov sa vynásobí priemerným zárobkom. „Ročne je to niečo medzi 2000 – 2500 odbermi,“ pohotovo poskytne informáciu primárka hematologicko-transfúzneho oddelenia MUDr. Mária Kavecká. „Ak vezmeme priemernú dennú mzdu 500 korún, tak sa dostaneme k ročnej cifre približne 1,5 milióna korún,“ konštatuje MUDr. Karásek a pokračuje: „Je to pomerne vysoká suma, ktorú nevieme, z čoho máme hradiť, pretože v cenách výkonov sa takéto náklady nepremietajú, a nie sú obsiahnuté ani v cene krvi. Bol prijatý zákon, ktorý od nás požaduje určité plnenie. Pritom však neboli vyčlenené prostriedky pre nás ako štátnu organizáciu, ktorá iný spôsob získania prostriedkov než od poisťovní nepozná. V takomto prípade by to bola pre nás značná ekonomická záťaž. Ak by sme tieto peniaze premietli do materiálu, za túto sumu by sme pokryli mesačnú spotrebu liekov v našej nemocnici pre všetkých pacientov alebo mohli kúpiť lampu na počítačový tomograf.“
V tomto prípade bude veľa závisieť od ostatných zamestnávateľov, či sa vydajú po stopách železničiarov alebo urobia gesto a postavia sa k tomu veľkoryso, čo by bol ich drobný sponzorský dar na prevádzku zdravotníctva. Ak by to urobili, nemocnice by takýto, z ich strany humánny čin, iba privítali. Nemocnice sú však v takom stave, v akom sú. Veriteľov majú neúrekom, no starať sa napriek nesplateným dlhom o pacientov musia. Okrem štátu sú najväčším dlžníkom zdravotných poisťovní „železnice“, ktorých „sekera“ voči zdravotníctvu sa pohybuje rádovo v miliardách.
Uvažovali nemocnice o podaní návrhu na zmenu zákona? „Kompetencia rozhodovať je na každej nemocnici, inak nám zatiaľ nikto nepomohol. Hovorila som s viacerými zamestnávateľmi a rozumne som sa im snažila situáciu vysvetliť. Mnohí s nami súhlasili, avšak je to iba na ich dobrej vôli. V prípade, že by od nás žiadali refundáciu, museli by sme hľadať iné možnosti – odbery v piatok popoludní či v sobotu, lenže tým by sme mohli darcov odradiť, na čo môžeme doplatiť,“ verí v pozitívny obrat v neľahkej situácii MUDr. Kavecká.
Podľa Ing. Jaroslava Šveca zákon, pravdepodobne „okopírovaný“ z Európy, nie je myslený zle, lenže zatiaľ do našej súčasnosti nezapadá. Na západe sa k podobným problémom pristupuje inak. Firma, ktorá by si dovolila neplatiť odvody, by sa ocitla na celoštátnom pranieri. Tým, že zamestnávatelia poskytujú zamestnancom platené voľno na darovanie krvi, zlepšujú imidž firmy.
Čo však potom, ak by sa situácia v zásobovaní krvou stala kritickou? „Momentálne nepotrebujeme tak veľa krvi, pretože sa menej operuje. Nemôžeme si dovoliť robiť ani žiadne veľké zásoby. Teraz robíme odbery každý týždeň, lebo každú chvíľu tu máme obete havárií. Niektorých skupín máme dosť, niekde ideme na „doraz“, ale problém s nedostatkom krvi sme u nás nikdy nemali. Typickým letným problémom sú dovolenky, kedy sú ľudia rozcestovaní, a tak musíme viac telefonovať darcom,“ vysvetľuje MUDr. Kavecká.
„Trendom nielen u nás je znižovanie doby hospitalizácie. Okrem kvalitnej ambulantnej liečby je to lepšie dodržiavanie bezpečnosti práce, pravdepodobne sa na tom podieľa aj objednávanie úkonov poisťovňami, ktoré majú málo peňazí, a my sme potom sekundárne nútení obmedzovať našu činnosť. Ešte sme sa nedostali tak ďaleko, aby sme zdravotné úkony naplánovali. Predsa sa nedá určiť, kedy a koľko budeme operovať. Ak sa niečo stane, musíme pacientovi pomôcť bez ohľadu na objednávku poisťovne. Sme tu na to, aby sme zachraňovali ľudské životy, či už peniaze máme alebo nie. Poistenec má nárok na „konzumáciu“ zdravotnej starostlivosti, avšak poisťovne toľko peňazí nemajú,“ zareagoval na problém riaditeľ. Jozef Šprocha
