ročnej histórie si nezapamätajú ani najstarší občania. Aj preto už vo vekoch dávnych vznikali zápisy, ktoré sa neskôr ukladali do kroník. Tie dokážu prezradiť rôzne dátumy mená a hlavne udalosti. Radostné i smutné. Každá kronika má svojho kronikára, ktorý si časom nájde svojho nástupcu, a ten pokračuje v zaujímavej práci. Podľa usilovnosti pisateľa a udalostí sa postupne zapĺňa a stránok utešene pribúda. Každá kronika má svoje tajomstvá ukryté medzi riadkami či na zažltnutých fotografiách. Čo nám prezradila tá z obce Pružina?
1795 – Pružinský rodák Jozef Pružinský sa zúčastnil sprisahania jakobínov.
1826 – Obec vyhorela takmer celá od Alojza Kvassaya až po Golda.
1839 – Pružina mala 777 katolíkov a 40 Židov.
1870 – Š. Závodník dal postaviť kostolnú vežu a opatril ju hodinami.
1886 – Druhý veľký oheň, ktorému padli za obeť všetky tri triedy c. k. ľudovej školy. Ohne úplne zmenili ráz obce a začali sa stavať domy z ohňovzdorného materiálu.
1918 – V júli vyhlasuje hlavný notár okresu Ilava Ján Baroš výberové konanie na obsadenie zdravotného strediska.
1923 - 5. júna bola zriadená žandárska stanica, prvým veliteľom bol strážmajster Stanislav Klimeš.
1934 – 9. apríla stala sa v Pružine hrozná vražda. Jozef Čelko, náruživý pytliak a známy surovec, vyvraždil celú svoju rodinu: otca Vendela, matku Annu, brata Vendela, švagrinú Alžbetu a tetku Katarínu. Použil strelnú zbraň. Ku vražde sa dlhšie pripravoval a spáchal ju z pomsty pre rodinné nesváry. Vrah bol odsúdený najvyšším súdom 18. júla 1934 v Brne k trestu smrti povrazom.
1934 – Na počesť padlých hrdinov vo svetovej vojne bol odhalený 26. augusta pomník padlých. Bol zakúpený zo zbierky, ktorá trvala tri roky.
1934 - V obci počínajú sa zakladať politické strany. Najsilnejšia a najbližšie miestnemu ľudu bola Hlinkova strana. Mnohé iné často nevyberanými spôsobmi získavali voličov, a tak prispeli k roztrieštenosti stavov, rodín a pokojnej hladiny obce.
1936 – Týmto rokom bola zriadená autobusová linka Pružina – Beluša, majiteľom autobusu bol Jozef Osvald Kardoš, neskôr vdova Margita Šištíková.
1939 – O slávnostnom vyhlásení autonómie Slovenska v Žiline dozvedelo sa obyvateľstvo z rozhlasu a hneď sa v obci usporiadali slávnostné sprievody.
1944 - Na oslobodzovacích bojoch v okolí Dukly sa ako účastníci 1. čsl. armádneho zboru zúčastnili pružinskí občania Rudolf Belavý, Ján Gazdík a Anton Gombár. (mk)