ík práce, ktoré so sebou priniesol aj niektoré zmeny. Napríklad pracovná zmluva pôvodne obsahovala len tri náležitosti – druh práce, miesto výkonu a dátum nástupu do práce. Teraz k nim pribudli aj mzdové podmienky, pokiaľ nebudú uvedené v kolektívnej zmluve. Podľa nového zákona musia byť v pracovnej zmluve, ako nie sú uvedené v kolektívnej zmluve, uvedené aj výplatné termíny, dĺžka dovolenky, dĺžka výpovednej doby. Aj podľa novej zákonnej normy zostáva naďalej skúšobná doba, ktorá môže byť najviac trojmesačná a musí byť písomne dohodnutá v pracovnej zmluve. Novinkou je, že do konca marca bola pre prekážky na strane zamestnanca predĺžená najviac o desať dní, od apríla sa predlžuje o celkový čas prekážok na strane zamestnanca.
„Pri skončení pracovného pomeru má zamestnávateľ povinnosť uvádzať dôvody jeho skončenia v dohode o skončení pracovného pomeru, ak sa skončil z organizačných dôvodov. Toto ustanovenie je pomocníkom aj pre úrady práce, pretože podľa neho môžu určiť dĺžku poberania podpory v nezamestnanosti,“ vysvetľuje JUDr. Ivan Geršák z okresného úradu práce a dodáva: „V zákonníku pribudlo nové ustanovenie, podľa ktorého zamestnávateľ pri výpovedi z nadbytočnosti nesmie počas troch mesiacov zrušené pracovné miesto znovu vytvoriť, ani prijať naň nového zamestnanca. Tento paragraf má zamedziť fingovanému rozväzovaniu pracovných pomerov z dôvodov nadbytočnosti. Na druhej strane Zákonník sprísňuje sankcie pre zamestnancov pri výpovedi z dôvodu neuspokojivých pracovných výsledkov, kde je skrátená doba z dvanástich na šesť mesiacov. V praxi to znamená, že ak zamestnanec v posledných šiestich mesiacoch vykazoval neuspokojivé pracovné výsledky, pričom ho zamestnávateľ na to upozornil a dal mu lehotu na ich odstránenie, ako aj možné následky, môže dostať už po skončení tejto doby výpoveď.“
Ďalšou zmenou je povinnosť pre zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancovi nové pracovné miesto iba pri výpovedi z dôvodu choroby z povolania a pri výpovedi danej pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície na pracovisku. Do apríla mal túto povinnosť aj pre osamelú pracovníčku s dieťaťom do pätnástich rokov veku, ktorá síce mohla dostať výpoveď, ale výpovedná doba uplynula, až keď zamestnávateľ pre ňu našiel vhodné pracovné miesto.
„Nový ZP zaviedol tzv. odchodné vo výške najmenej jedného priemerného mesačného zárobku. Zamestnancovi naň vzniká nárok pri vždy pri prvom pri skončení pracovného pomeru z dôvodu odchodu na starobný, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov. A pokiaľ naň odchádza z dôvodu nadbytočnosti, s odchodným má nárok aj na odstupné,“ objasnil ďalšiu novinku v Zákonníku práce JUDr. I. Geršák. (vž)
