teneckej lige iba Sverepec a Dohňany, ktoré obsadili 7. miesto, sa zrazu nedobrovoľne ocitli v I. oblastnej triede. „Museli sme sa dať dohromady a som rád, že chlapci, ktorí vedeli, že v doraste budú končiť, dali do toho najviac, aby pomohli mužstvu k návratu do V. ligy. Všetko začalo jednoducho, pretože úvodné zápasy jesene sme vyhrali u najslabších účastníkov v Bolešove a Červenom Kameni. Vyhrali sme aj nasledujúci doma a potom prišiel zápas v Košeci. Zrejme pod dojmom, že sa nám nič nemôže stať, dostali sme nečakanú sprchu v podobe prehry 0:4,“ približuje začiatok minulej sezóny tréner František Leško.
Bola to zrejme facka v pravý čas, pretože mužstvo sa „prebralo“. „Niektoré zápasy, najmä remízy v Prejte, Udiči a Pružine sme si zavinili sami, čím sme prišli o šesť bodov. Neznižujem však výkon súperov, ktorí hrali vtedy dobre. Hoci boli viacerí súperi slabší, špička piatich mužstiev odohrala veľmi dobré zápasy. „Najprv odskočila Košeca, ktorá dobrým finišom vyhrala jeseň a za ňou sme sa „naťahovali“ my s Visolajmi. Cez zimu si chlapci uvedomili, že len reči sú málo a pustili sa do tvrdého tréningu. Cieľ, postup do kraja, kde sme hrali šesť rokov, nebolo ľahké splniť.“
Jar začali Dohňany v dobrom tempe a prišiel očakávaný zápas jari, kedy doma privítali Košecu. Po výbornom výkone nielenže zmazali štvorgólové manko, ale súperovi nadelili ešte o štyri góly viac a vyhrali 8:0. V ďalšom kole však to, čo s Košecou získali, opäť stratili, pretože v Novej Dubnici dokázali len remizovať. Hoci mali lepšie vzájomné zápasy, nezáležalo to iba na nich. Museli vyhrávať a naviac sa spoliehať, že Košeca niekde zakopne a všetko nevyhrá. „Potešil nás výsledok z Plevníka, kde náš najväčší rival iba remizoval 3:3, hoci sme čakali, že body stratí niekde inde. Bodovo sme sa tak vyrovnali a nasledovala stíhacia jazda kto z koho. Všetky zápasy až do konca sme bez väčších problémov vyhrávali, lenže rovnako na tom bol aj súper. Niektorí hráči, hlavne mladší, brali zápasy na ľahšiu váhu, takže musím vyzdvihnúť práve starších Ciesara, Kozmu, Furíka, ktorí kolektív burcovali, dávali dohromady a tlačili k ďalším a ďalším výhram. V poslednom kole sme museli vyhrať v Horovciach, kde sme vysokou výhrou potvrdili postup,“ konštatuje spokojný F. Leško.
Čo však bude na jeseň? „Z kádra odíde šesť chlapcov, obrana s výnimku predného stopéra ostala. Káder doplníme chlapcami zo žiakov, ktorí taktiež postúpili či mladšími dorastencami z Púchova. Kvantita, ale aj kvalita by mala byť zachovaná. Z mužstva odišli Ciesar a Kozma k mužom Dohnian, na vojnu odišli Zigo a M. Svorada, ďalších vojna čaká.
Cieľom je pohybovať sa v strede súťaže, ktorá bude náročnejšia. Verím, že postupne, ako budú chlapci rásť, ciele budeme môcť zvyšovať. Dúfajme, že sa niektorí presadia aj v ligovom Púchove alebo v kvalitných mužstvách nižších súťaží a neskončia tak, že nenájdu umiestnenie alebo išli do mužstiev, kde hrali málo a skončili. Preto aj Púchovčania by mali podchytiť mladých z dedín, aby našli uplatnenie aj vo vyšších súťažiach.“
Káder, ktorý vybojoval po roku V. ligu, tvorili Marián Svorada, Peter Dohňanský, Jozef Janíček, Andrej Kozma, Peter Svorada, Miroslav Šulík, Peter Pazdernatý, Marián Šponiar, Marián Zigo, Stanislav Koleno, Miloš Ciesar, Marek Mišík, Martin Strnad, Martin Janoško, Juraj Húževka, Marek Eliáš, Michal Dragan. V niekoľkých zápasoch pomohli aj František Brezničan, Jaroslav Hrnčík, Martin Šimáček a Marcel Ciesar. Tréner František Leško, vedúci mužstva Jozef Janíček. Jozef Šprocha
