mer všetci opýtaní zhodli na jedinom mene – ThDr. Eduard Alojz Filo, ku ktorému možno priradiť viacero profesií a záľub. Ako sa dozvedáme v brožúre vydanej pri príležitosti 110. výročia narodenia od Rudolfa Šeda, narodil sa ako jedno z deviatich detí 14. decembra 1888 v tuchynskom dome s číslom 27.
Po absolvovaní ľudovej školy v Pruskom navštevoval gymnázium v Trenčíne, kde v roku 1909 zmaturoval. V Jasove začal študovať teológiu na Vysokej škole kanonického rádu premonštrátov a v štúdiu pokračoval v Budapešti. V roku 1913 bol vysvätený za kňaza a po vstupe do rádu premonštrátov prijal rehoľné meno Eduard. Zároveň s teológiou v rokoch 1911 – 1914 študoval aj na prírodovedeckom oddelení Filozofickej fakulty budapeštianskej univerzity, kde mu bol v októbri 1915 udelený profesorský diplom z prírodných vied a zemepisu, čím získal právo učiť na humanitných a reálnych gymnáziách.
Najprv je prefektom v kráľovskom konvikte a profesorom gymnázia v Košiciach, neskôr je definitívnym profesorom katolíckeho gymnázia v Rožňave a od roku 1917 definitívnym profesorom premonštrátskeho gymnázia vo Veľkom Varadíne (terajšie Rumunsko). Po návrate na Slovensko sa stáva katechétom v Hnúšti a v roku 1927 predstaveným Domu premonštrátov v Rožňave. Neskôr pokračuje ako profesor v Rožňave a od roku 1939 sa stáva postupne v riaditeľom trnavského, zlatomoravského a neskôr aj maďarského gymnázia v Bratislave. V septembri 1948 musí ako šesťdesiatročný nútene odísť do dôchodku.
ThDr. E. A. Filo bol mnohostranne založený človek, ktorý ovládal sedem jazykov – poľsky, maďarsky, nemecky, francúzsky, rusky, rumunsky a latinsky, Zaujímal sa aj archivárstvo, čoho výsledkom bolo, že napísal viacero prác o blízkych obciach – Červenom Kameni, Lednici, Pruskom, Vršatci a samozrejme rodnej Tuchyni.
Okrem nich bol autorom učebníc mineralógie a geológie pre stredné školy. Prispieval aj do viacerých novín, bol predsedom miestnej odbočky Matice slovenskej, Masarykovej ligy proti TBC, funkcionárom Červeného kríža. Vášnivo zbieral liečivé rastliny a medzi botanikmi bol ako spolupracovník Slovenského národného múzea považovaný za najlepšieho znalca Vršateckej flóry. Napísal aj viacero prírodovedných kníh a bol autorom herbárov i Božej lekárne. Aktívne sa venoval aj športu, no cudzie mu nebolo ani písanie básní či maľovanie. ThDr. Eduard Alojz Filo zomrel po dlhotrvajúcej chorobe vo veku nedožitých 92 rokov 26. septembra 1982. Pochovaný je v rodinnej hrobke v Tuchyni.