a oženil. Hoci už desať rokov pôsobí v zámorskej NHL, ženil sa na Slovensku a so Slovenkou Máriou Duhárovou. Novomanželia spolu žijú osem rokov, zoznámili sa ešte počas strednej školy.
Svadobný obrad mal začať v sobotu o štvrtej popoludní, oneskoril sa asi o pätnásť minút. Dvojčlenná ochranka monitorovala miesto činu už hodinu predtým. Gratulantmi boli Michal Handzuš, Peter Šťastný, Miroslav Šatan, Žigmund Pálffy, Marián Hossa, Richard Zedník, Jozef Stümpel, Ľuboš Bartečko, Ladislav Nagy či tréner Július Šupler. Väčšina z nich bola s priateľkami a manželkami. Rodina popri nich nebola tak početná.
Tesne pred príchodom ženícha a nevesty sa ochranka rozrástla o ďalšie osoby a zástupcovia médií sa im už na prvý pohľad nepáčili. Napočítali sme asi šesť tvrdých chlapcov. Na čele svadobnej kolóny vozidiel išlo najnovšie a najluxusnejšie BMW s červeným majákom, za ním ďalšie tri bavoráky a nakoniec dlhá americká limuzína s budúcimi manželmi. Do nej nasadli manželia okamžite po obrade. Nekonali sa ani obvyklé gratulácie. Kolónu vozidiel viedol kabriolet veterán s kameramanom, zachytávajúcim celú tú slávu.
Pritom na svojich autách prišli všetci hokejisti. Bolo sa na čo pozerať. Dominovali najmä značky Mercedes a BMW. Náhodní okoloidúci boli dokonca na chvíľu mystifikovaní, hovorili, že ide vládna kolóna. Až s pohľadom na nevestu pochopili, že je svadobná. Cieľom cesty bol Parkhotel Baračka. V ňom sa mala deň predtým konať aj rozlúčka mladoženáča s kamarátmi.
Bývanie na Slovensku
Svadobná hostina v Baračke bola pripravená dopredu. Vonku boli postavené stany, vyzdobené balónmi, aj živá kapela. Pred vchodom čakal na mladomanželov rozhodca s prilbou na hlave, ktorý podal mladomanželom hokejky. Obaja zaujali pozíciu, ako pri hokejovom buly, ale namiesto puku vletel medzi nich pohár, ktorý sa rozbil. Demitra s manželkou ho teda mali hokejkami upratať. Jedným z darov, ktorý dostali, bola profesionálna vzduchovka za šesťdesiattisíc korún, ktorú kúpili Demitrovi Handzuš, Pardavý, Pavlikovský, Zedník a Hossa. Tú si môžu dať mladomanželia do vitríny v novom bývaní, nedávno si dostavali dom neďaleko Trenčína. Nábytok doň kúpili v Amerike, boli toho dva kontajnery. Doma nakúpili už len starožitnosti a obrazy. Demitra hovorí: „Mám rád všetko na starý štýl, dom je ako kaštieľ.“ Skutočný kaštieľ si môže táto hokejová hviezda pokojne dovoliť, patrí k najlepšie plateným slovenským športovcom. So zmluvou, znejúcou na dva roky v zámorí, zarobí takmer osem miliónov dolárov.
Do súčasného domovského tímu St. Louis Blues sa Demitra dostal cez Otawu Senators a Duklu Trenčín ako odchovanec Novej Dubnice. V poslednej sezóne bol siedmy v počte strelených gólov a prihrávok po základnej, najlepšej a najťažšej časti americkej hokejovej ligy. A bol aj jeden z mála, ktorý nemohol hrať tohoročné majstrovstvá. Nedovolili mu to klubové povinnosti. „Mrzí ma to, ale nedá sa nič robiť. Denne som si otváral správy na internete. Párkrát som telefonicky hovoril s kamarátom Mišom Handzušom. Držal som chalanom palce, aby sa podarila odveta za neúspešnú zimnú olympiádu.“ Je rád, že sa to splnilo.
Najslušnejší hráč
Demitra nehovorí o americkom hokeji v superlatívoch. Pred rokom takmer prišiel o oko, pred dvoma rokmi mal otras mozgu. „V NHL je veľa silných chlapíkov, ktorí neberú na súpera ohľad. Naozaj dobrí hokejisti sú vo väčšine tímov iba v dvoch päťkách. V ďalších dvoch sú typy, čo sa len zrážajú a s hokejom majú málo spoločné.“
Demitrova popularita v Amerike vrcholila v roku 2000. Bol aj hviezdou billboardov tímu, na ktorom so šibalským výrazom v tvári propagoval text: „Dnešné menu - vychutnaný brankár“. Objavil sa aj na obaloch cereálnej pochúťky. Čo bolo impulzom pre túto slávu? Odborníci hovoria, že najmä jeho športové správanie na ľade. Dostal aj cenu Lady Byng Trophy, ktorá je určená pre najslušnejšieho hráča ligy so športovým duchom a zmyslom pre hru fair play. Demitra: „Je to určite môj najväčší hokejový úspech v živote. Je pre mňa cťou zaradiť sa medzi všetkých výborných hráčov, ktorí toto ocenenie dostali.“ Roman Krpelan