u pre hráčov Slovana Dolné Kočkovce nič dobré. Výnimkou neboli zápasy, keď si dres oblieklo deväť či desať hráčov, pretože jedenásteho nebolo odkiaľ zohnať. Ako nám prezradil člen klubu Miroslav Valach, museli oslovovať aj štrnásťročných chlapcov. „Povedali sme im, ak majú záujem, stačí priniesť fotografiu na registračku a môžu hrávať. Zo základnej zostavy často absentoval Miro Malo, ktorý chodil na týždňovky. Chlapcov sme zháňali v Dolných i Horných Kočkovciach, ale aj inde. Postupom času sme rozšírili káder, čo spolu s dobrou tréningovou morálkou, veď na tréningoch bolo vždy aspoň 12 – 13 hráčov, prinieslo svoje ovocie. V priebehu jesene sa uvažovalo, že úspechom by bolo umiestnenie okolo desiateho miesta, pretože prípadné posledné priečky by boli hanbou.“
Jarnú časť odštartovali hráči Dolných Kočkoviec vo veľkom štýle a postupne sa začali v tabuľke posúvať smerom nahor. O dobrej trénovanosti svedčilo to, že veľa víťazstiev sa zrodilo v druhom polčase. Za zmienku stoja zápasy v Hornej Porube, kde otáčali zo 4:2 na 4:5 či duel posledného kola s lídrom súťaže Dubnicou C z 0:1 na 2:1. Z jedenástich duelov na jar D. Kočkovce vyhrali deväť, jeden remizovali a jeden prehrali. V spomínaných dvoch neúspešných zápasoch majú ťažké srdce na rozhodcu. Kým v Prečíne s prehrou nemohli urobiť nič, v Orlovom sa potvrdila aj morálka tímu, keď napriek dvom vylúčeným hráčom dokázali gólom v poslednej minúte vyrovnať. V závere súťaže prekvapujúco z boja o postup odpadla Domaniža, a keďže D. Kočkovce zdolali na jar najväčšieho konkurenta Lysú 4:0, vyrovnali si s ňou vzájomnú bilanciu. Ak chceli ísť do baráže, museli v poslednom kole poraziť doma vedúcu Dubnicu. Hoci v polčase bol stav 0:1, dvoma gólmi po prestávke získali vytúženú výhru. Hráči boli v „laufe“ a hneď sa vrhli do ďalších tréningov na baráž s Lysou, v ktorej si nepripúšťali neúspech. Lenže potom, ako Dubnica „prešla“ až do kraja, uvoľnilo sa jedno miesto a baráž bola razom bezpredmetná. Spolu s Lysou tak postúpili aj D. Kočkovce.
Veľkú zásluhu na úspechu kolektívu mal tréner Stanislav Valach, ktorému pomáhal jeho syn Martin ako asistent. V základnej zostave hrali Ivan Kvocera, Miroslav Malo, Michal Hrubo, Jozef Kvocera, Milan Malo, Peter Valach, Peter Dvorský, Dušan Urban, Marián Palme, Michal Blaško, Roman Pecler. Okrem nich boli členmi kádra i Michal Mikula, Michal Urban, Michal Pecler, Jozef Kováč, Miloš Rosina, Milan Rusnák, Jozef Pažitný, Peter Šenkýr, Juraj Valach, Juraj Filla a Radoslav Brehovský.
Medzi najlepších hráčov, ako sa vyjadril tréner S. Valach, patrili všetci, ale vynikli aj vekom mladší hráči. Marián Palme sa stal najlepším strelcom súťaže, dobre mu sekundovali Dvorský, R. Pecler a Hrubo. Tento vysoký, takmer 190 cm vysoký obranca je veľkým prísľubom, len musí zlepšiť hru hlavou. V I. triede chcú Kočkovčania hrať v strede tabuľky. Z kádra odchádzajú Miroslav Malo, Milan Malo, P. Valach, M. Urban, J. Pažitný a J. Valach. V klube uvažujú rozšíriť spoluprácu so Streženicami, ktoré majú žiacky celok, ale nemajú dorast. Jedným z príkladom tejto spolupráce je Streženičan Michal Blaško. Okrem problémov so získavaním hráčov trápi mladých, no i starších futbalistov problém s chýbajúcou teplou vodou. Veľa hráčov dochádza a najmä v nepriaznivom počasí nie je umývanie sa v studenej vode slasťou. Ale možno práve postup dorastencov pohne veci k lepšiemu.
Jozef Šprocha
