Streda, 2. december, 2020 | Meniny má BibiánaKrížovkyKrížovky

Ing. Jozef Tichý

„Decentné konštatovanie o živote, mladosti „Vyrás

„Decentné konštatovanie o živote, mladosti

„Vyrástli sme, chlapci, veruže vyrástli ...“Už sa chlapec z detstva poberá, už prerástol všetky čiarky na dverách, už sa chlapec, už sa lúči,

už mu vzali zlatý kľúčik, už sa chlapec, už sa poberá, už sa chlapec poberá ...“, tak začínajú slová jednej z najkrajších a najpodmanivejších piesní Paľa Hammela, viac ako emocionálne vystihujúcej vnútorný svet majstra textára Borisa Filana. Adresne, verne, pravdivo. Na obsah tohto miniatúrneho hudobného dielka si so železnou pravidelnosťou spomeniem vždy vtedy, keď príde reč na beh času, na debatu o prežitých rokoch, na čarovné spomienky z raného detstva, či o niečo neskoršej mladosti. Spomenul som si naň, kedy som sa stal účastníkom milej spoločenskej udalosti v dubnickom moteli Trója, kde sa zišli členovia jedného z najväčších združení kondičných a rekreačných bežcov na Slovensku, členovia dubnického Jogging klubu. A že nešlo iba o stretnutie všedné, tak povediac pracovné, o tom svedčil i samotný rámec, slávnostná atmosféra celého podujatia. Naposledy som ju mal možnosť precítiť na sklonku uplynulého roka, kedy dubnický Jogging klub slávil svoje dvadsaťročné jubileum. Nemýlite sa však, z podobných pohnútok sme sa zišli aj teraz, ibaže oslávenec, alebo ak chcete oslávenci, tí boli tentoraz iní. Všetko sa to totiž zomlelo iba kvôli nám. Presnejšie povedané - kvôli mne a mojim dvom priateľom, dlhoročným členom a zamestnancom ZTS Dubnica nad Váhom, Ing. Ľubomírovi Kristínovi a Ing. Jozefovi Daškovi.

Skryť Vypnúť reklamu

***

„Narodil som sa v Nemšovej, v robotníckej rodine, v poradí ako štvrté zo siedmich detí“, začína obligátne prehľad najdôležitejších životných udalostí Ing. Ľubomír Kristín, skvelý konštruktér a športovec, v súčasnosti technický námestník akciovej spoločnosti ZTS-Špeciál. „Tu, poblíž zurčiacej Vláry som vychodil aj základnú školu a priznám sa, už počas nej som mal vcelku jasno o tom, čo by som chcel v živote robiť. Vzhľadom na môj vrelý vzťah k prírode, chcel som byť odmalička horárom. Malo to len jeden, zdanlivo malý háčik, v triede som patril medzi najmenších. A tak predstava, že raz budem drevorubačom, čo ako výučná profesia bola na „drevarine“ nezbytnou podmienkou pre absolvovanie niektorého z jej maturitných smerov, javila sa pre mňa dosť absurdná. Odišiel som študovať na Stredné odborné učilište strojárske v Dubnici nad Váhom. Päťročné štúdium som ukončil v roku 1972 maturitou a ihneď po nej som nastúpil na Prevádzku 1, vtedajšieho Závodu 01, kde som pracoval až do nástupu na základnú vojenskú službu ako frézar. Bola to robota, ktorá ma chytila za srdce, bohužiaľ, po návrate z vojenčiny, v roku 1974 som sa už ku nej nemal možnosť vrátiť. Viac-menej proti svojej vôli som bol preradený do stavu THZ, ako konštruktér.“ Na okamžik sa odmlčí a úkosom pozrie na Jozefa, ktorý je z rovnakej brandže. „Nebanujem však“, dodáva po chvíli. „Riadim sa v podstate zásadou, že keď človek nemôže robiť to, čo má rád, mal by mať rád aspoň to, čo práve robí ...“ Neuvedomuje si snáď ani skutočnú hĺbku tohto úprimného vyznania, naberajúceho v tom okamžiku dimenziu životného kréda. Nad otázkou svojho kariérneho rastu, ktorým počas svojho pôsobenia na Špeciáli prešiel, iba kývne rukou. „To nie je vôbec z hľadiska Jogging klubu dôležité. Dôležité pre mňa v tejto súvislosti je, že vznikol Jogging klub ...“, odpovedá s charakteristickým úsmevom, vrátiac sa bleskove k nedokončenej debate o vzdelaní. „V rokoch 1976-1982 som popri zamestnaní absolvoval štúdium strojárenskej technológie na SVŠT v Bratislave, so zameraním na zváranie a o niekoľko rokov neskôr – presnejšie v roku 1989 som ukončil postgraduálne štúdium na VAAZ v Brne, špecializáciu Zbrane a munícia.“ Pri otázkach smerujúcich k rodinnému zázemiu sa do odpovedí príliš nehrnie, je však evidentné, že viac ako životnou oporou mu je predovšetkým manželka Mária, s ktorou sa zoznámil na turistických potulkách prírodou a pýchou dve dospelé dcéry Evka a Katka. Netají sa ani skutočnosťou, že vo voľných chvíľach si rád vybehne na chatu do Iliavčanskej doliny, kde má možnosť realizovať sa na neveľkej záhradke. „Záhrada človeku dodáva duševnú rovnováhu a je aj pre mňa znamenitým relaxom ...“ dodáva akoby záverom, prenechávajúc s úľavou diskusný priestor ďalšiemu, rádovo o desiatku rokov staršiemu spolubesedníkovi.

Skryť Vypnúť reklamu

***

Ing. Jozef Daško je pre zmenu rodákom z Dubnice nad Váhom. Vášnivý športovec a fotoamatér, úspešný riešiteľ mnohých tematických úloh, autor viacerých zlepšovacích návrhov, držiteľ niekoľkých československých autorských osvedčení. Prísny exaktne-technický typ, konštruktér par excellence, odborne vysoko erudovaný, zdanlivo uzavretý. Naozaj však iba zdanlivo. So „strojarinou“ začínal na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Dubnici nad Váhom. V roku 1971 ukončil s vyznamenaním štúdium strojárenskej technológie na SVŠT v Bratislave, v roku 1975 postgraduálne štúdium Aplikovanej mechaniky a hydrauliky na tej istej vysokej škole. Vedomostný obzor si ďalej rozšíril postgraduálnym štúdiom v oblasti Experimentálnych metód v pružnosti a pevnosti, ktorý ukončil v roku 1980 na ČVUT v Prahe a štúdiom angličtiny na trenčianskej jazykovke v rokoch 1972-1975. V roku 1980 mu bol priznaný III. vedecko-kvalifikačný stupeň ministerstvom ťažkého priemyslu a v roku 1990 ministerstvom všeobecného strojárstva ČSFR... Viac ako bohatý je aj prierez jeho profesio­nálnou kariérou. „Do zamestnania som nastúpil v ZKJV Dubnica nad Váhom ešte v roku 1960, kde som začal pracovať ako sústružník“, začína pomaly otvárať svoje životné kapitoly Jozef. „Po ukončení základnej vojenskej služby, v roku 1963 som sa vrátil do SMZ Dubnica nad Váhom, kde som začal pracovať na oddelení konštrukcie valcovacích tratí. V roku 1984 som bol na oddelení výskumu hydraulických systémov poverený riešením jednej zo štátnych úloh, ktorou bol vývoj hydraulických rozrušovacích kladív.“ Po tejto vete sa Jozef odmlčí, akoby rekapituloval obdobie, o ktorom práve hovoril a zahľadí sa do neznáma. Poznám súvislosti a viem, že riešenie štátnej úlohy bolo mimoriadne úspešné – na medzinárodnej výstave INVEX 88 v Brne získal jeho výrobok zlatú medailu – no on i napriek tomu, celkom paradoxne a nepochopiteľne po jej ukončení z Dubnice odchádza ... Jeho kroky vedú v roku 1989 do Štátneho výskumného ústavu technického do Bratislavy, kde pracuje v oblasti vývoja konštrukcie textilných strojov a zariadení. Rád na toto obdobie spomína. Hlas domova ho však nakoniec predsa len ťahá späť do Dubnice. Najskôr, v roku 1990 do ZVS, kde v spolupráci so švajčiarskou firmou Rieter úspešne rieši počitačom riadený, plne automatizovaný prepravný manipulátor, o päť rokov neskôr do Matador-Machinery. Neohreje sa však dlho a vďaka skúsenostiam získaným v Bratislave prijíma ponuku nemeckej firmy Assyst-Bulmer, zaoberajúcej sa vývojom softwaru pre textilný a odevný priemysel. Nastupuje do West Ost Connection, s. r. o., v Trenčíne, kde má nemecká firma tretinový podiel. Tu sa stáva hlavným konštruktérom vysokovýkonného plottera, určeného na kreslenie textilných výkresov, ktorý je výhradne jeho patentom ...

Skryť Vypnúť reklamu

Vykresať z oboch oslávencov niečo z profesnej dráhy, či rodinného zázemia, je úsilie priam neporovnateľné s ich ochotou spolupracovať, len čo sa debata otočí na športovú tému. Evidentne obom zaiskria oči. Niet sa čo diviť. Táto dráha je pre nich identická, tak povediac spoločná. Vedia jeden o druhom viac, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Prakticky obaja stáli pri založení Jogging klubu, pravidelne už roky participujú na všetkých jeho akciách. Pamätám si Ľuboša z obdobia, keď v polovičke sedemdesiatych rokov funkcionárčil v turistickom oddieli TJ Spartak. Neskôr bol dokonca jeho predsedom. Bol spoluzakladateľom dubnického Turistického oddielu mládeže, s ktorým v rámci celoštátnych pretekov brannej zdatnosti získal viacero medailových umiestnení. Na moju poznámku, že u detí bol preslávený predovšetkým varením najlepšieho kotlíkového pudingu v Československu, sa iba pousmeje a dojemne povzdychne: „Občas ich stretávam, sú z nich dávno dospeláci. Nuž čo? Vyrástli sme, chlapci, veruže vyrástli ...“ Oboch vždy lákali akcie, ktoré boli náročné na vytrvalostnú zložku tréningu. Napríklad trojdňový pochod naprieč Slovenskom z Kremenca - od našej východnej hranice, až po západnú - pri Hrozenkove, ktorý meral približne 700 km alebo Považský okruh na bežkách, ktorý približne v tom istom období, teda v polovici 80. rokov kopíroval veniec hôr obklopujúcich Považie. Meral bezmála 300 km a trval desať dní. Mimoriadne pamätný je z konca 70. rokov najmä Daškov zápis do análov Trnavskej stovky, vedúcej hrebeňom Malých Karpát, keď na štarte v Bratislave Kristína šokoval informáciou, že v nohách už jednu stovku má. „Veril som mu síce, že z Brezovej pod Bradlom, kde bol cieľ, prišiel naozaj po svojich, pretože to bolo na ňom vidieť, neveril som však, že dokáže doraziť ešte aj naspäť, do Brezovej. Vysoko som však vtedy jeho fyzické schopnosti podcenil...“ Jozef sa iba potmehúdsky usmieva a v očiach sa mu nad týmto husárskym kúskom ešte aj dnes zračí patričná hrdosť. V snahe odpútať pozornosť, spomína ďalšie spoločné podujatia. „Prakticky pravidelne sme sa zúčastňovali akcií ako Povstalecká vatra, či Partizánska republika, mám absolvované takmer všetky ročníky Bielej stopy SNP. Nedá mi v tejto súvislosti spomenúť na ďalších harcovníkov z klubu – Jana Bakytu, Dušana Vranu, Joža Hlávku, Dušana Moleca... ktorí na týchto podujatiach taktiež nikdy nechýbali.“ Nevyhýba sa však ani zahraničiu. Zúčastnil sa viacerých open-pretekov konajúcich sa pri príležitosti najvyšších svetových a európskych podujatí v behoch do vrchu, v roku 1996 bežal vo Švédsku najslávnejší z lyžiarskych maratónov, legendárny Vasaloppet, o nejaký ten rôčik neskôr 55 kilometrový König Ludvig lauf v Bavorských Alpách, viackrát absolvoval Jizerskú päťdesiatku. Aj Ľuboš je vášnivým lyžiarom. Podobne ako Jozef absolvoval viacero vytrvalostných lyžiarskych podujatí v rámci Worldloppetu – napríklad taliansku sedemdesiatku Marcialonga, či švajčiarsky Engadin Skimarathon, „Chcel by som raz absolvovať všetky európske diely Worldloppetu, celkom desať zo štrnástich. Potom uvidím, čo s tými zámorskými...“ dodáva s úsmevom. Oponujem pribúdajúcimi rokmi a pomyselným zlatým kľúčikom od mladosti, o ktorom som sa zmienil v úvodnej citácii Filanovho textu. „Kto by nám ho bral a komu by sme ho vracali? Je predsa náš!“, zareaguje spontánne, s mladíckym úsmevom Jozef. „Nesmieme iba zabudnúť od ktorej je komnaty, do ktorých dverí ho máme vložiť...“

Tak teda skvelú pamäť, chlapci a dlhú mladosť. A propos – Živio...!!!

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Študuj v malom a ži vo veľkom
  2. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  3. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  4. Študuj na univerzite s viac ako 60 ročnou tracíciou!
  5. Máš dosť teórie a poučiek? Študuj, cestuj, pracuj a ži!
  6. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí
  7. Tip na náhradu za rúško: Kvalitný nákrčník ochráni aj pred zimou
  8. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom
  9. Na VŠEMvs získaš kvalitné štúdium v moderných priestoroch
  10. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  1. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  2. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  3. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  4. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  5. Detský čaj COOP Jednoty získal unikátne medzinárodné ocenenie
  6. FMMR svojím výskumom reaguje na aktuálne živé témy
  7. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  8. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  9. Novinka medzi prefabrikátmi
  10. Virtuálne prechádzky ako pomoc turistom pri orientácií
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 20 937
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 16 173
  3. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 421
  4. Aká je chémia vôní 11 875
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 312
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 799
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 602
  8. Bývanie v meste predlžuje život 8 272
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 711
  10. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 5 853
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

SÚŤAŽ: Hlasuj za najkrajší adventný veniec a vyhraj!

Z fotiek od našich čitateliek sme vybrali sedem krásnych adventných vencov a spolu s vami chceme nájsť ten najkrajší!

Darčekový balíček MY s vami

Na Slovensku pribudlo viac ako 2000 nakazených, 321 je z Trenčianskeho kraja

Na Slovensku pribudlo 2 043 nakazených, urobili 11 136 PCR testov. Laboratóriá vykonali celkom 1 093 761 PCR testov, nákaza sa potvrdila u 109 226 ľudí.

Ilustračné foto.

FOTO: Balzam pre dušu: zamrznutá Veľká Javorina

Pozrite si nádhernú fotogalériu zo zamrznutých Bielych Karpát.

Kraj požiada o nenávratný príspevok na siedmy úsek Vážskej cyklomagistrály

Cyklistickú infraštruktúru v Trenčianskom samosprávnom kraji má zlepšiť siedmy úsek Vážskej cyklomagistrály z Považskej Bystrice po hranicu so Žilinským samosprávnym krajom.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Kamión narazil do reštaurácie a pohostinstva (+VIDEO)

Vodič pravdepodobne za volantom zaspal, havaroval v centre Tvrdošína.

Päť rokov zatvorené kúpalisko by mali opraviť

Víťaz verejného obstarávania, domáca stavebná firma AVA-stav, si trúfa rekonštrukciu objektu stihnúť za 129 dní.

FOTO: Verejný šatník v Prievidzi nevydržal ani tri dni, niekto ho podpálil

Len v piatok dobrovoľníci umiestnili v Prievidzi verejný šatník, ktorý mal priniesť oblečenie ľuďom, ktorí ho potrebujú. O pár dní ho však niekto podpálil.

Už ste čítali?