ieštine sa prvé oslavy s omšou a zábavou uskutočnili v roku 1992, kedy si v obci pripomínali okrúhle výročie. „Nikdy predtým sme tu nemali omšu, a tak sme sa rozhodli aj pre tento krok. Keďže akcia sa stretla s pozitívnym ohlasom, rozhodli sme sa v nej pokračovať. Prečo práve na Cyrila a Metoda? Jedným z dôvodov je spomienka na týchto významných vierozvestcov, avšak keďže sú na Petra a Pavla v našej dolnomarikovskej farnosti hody a farnosť je veľká, presunuli sme oslavy na tento termín. V tomto roku sme sa rozhodli urobiť niečo aj pre našich rodákov. Po desiatich ročníkoch sme ich prvýkrát v histórii pozvali na naše slávnosti,“ približuje peknú tradíciu starosta obce Gašpar Bačík.
Opäť tradične krásne počasie a horúce slniečko sa usmievalo na Klieštinu, kde za obecným úradom bol pripravený oltár, kde slúžil svätú omšu farár Dušan Monček. Starosta v príhovore privítal všetkých, domácich i rodákov, slovami „som rád, že aj keď nás delia roky či kilometre, stále si dokážeme nájsť cestu, aby sme sa prišli pozrieť do miest, kde sme sa narodili“. Odcitoval aj z listu rehoľnej sestry Vladimíry Koštialikovej z Prahy, ktorej povinnosti nedovolili prísť, ale aspoň na diaľku vyprosuje pre všetkých Božiu milosť.
Zohnať bývalých rodákov však asi nebolo jednoduché. „Mali sme adresy od našich ľudí, ale boli aj takí, ktorých sme nevypátrali. Väčšinou naši rodáci žijú na dolniakoch, ale nájdu sa aj na severe Slovenska či na východe pri Vranove. Máme aj takých, čo žijú v Čechách. Viacerí z nich sa neprišli iba ukázať, ale pomohli aj materiálne či finančne, podobne ako aj niektorí domáci,“ vysvetľuje starosta.
Po slávnostnej svätej omši sa medzi účastníkov vybrali mladé dvojice, ktoré ponúkali návštevníkov nielen pálenkou, ale aj skvelými koláčmi, ktoré predtým požehnal pán farár. Na odbyt šiel i guláš Štefanov Šibíka a Paholíka, ktorým asistoval Jožo Kušnierik. Ľudia sa zabávali pri dobrej hudbe od Medňanky či Ametystu, ale mali možnosť vyhrať aj v tombole. Pri družnej debate sme vyrušili aj trojicu rodákov, ktorých bydliská od seba delí množstvo kilometrov. „Prednášam v Žiline na hotelovej akadémii a sem sa vraciam rád, pretože som tu strávil najkrajšie mladé roky. Mám tu stále dobrých kamarátov a každý návrat je pre mňa relaxom,“ vyznal sa Anton Paholík. Vedľa sediaci Florián Kostrbík spolu s manželkou žije zasa v Brne. Tento bývalý vojak z povolania má firmu v Olšanoch, kde sídli aj známy Bolek Polívka. „Mám tu mamu, svokru, bratancov, sesternice. Žijú tu dobrí ľudia, ktorí majú svoj „sedlácky názor“, s ktorým sa stotožňujem.“ Najbližšie od Klieštiny, v Považskej Bystrici, býva tretí z partie, Milan Chodúr. „Spolu s manželkou, ktorá je tiež odtiaľto, sa sem radi vraciame. Máme tu rodinu, teší má aj to, že starosta je iniciatívny a dáva si už roky záležať na takejto akcii. Je tu vždy veselo, a preto sa tu cítim dobre.“
V Klieštine sa stretnutie s rodákmi počas osláv vydarilo. Už teraz sa všetci tešia, ako sa o rok stretnú znova.
Jozef Šprocha