prvej priečky bolo nakoniec tretie miesto. „Hoci som trénerom od sedemnástich rokov, doteraz som sa z postupu do kraja tešil iba raz, ale to bolo dávno,“ hovorí tréner víťaza I. triedy Jaroslav Židek. „Tento postup má pre mňa zatiaľ najväčšiu cenu. Vlani som musel urobiť v kádri rez, keď som sedem hráčov poslal preč. Prišli sme do Jasenice a prehrali 0:7. Nehanbil som sa za to, považoval som to za nutné. Že išlo o správny krok, ukázali ďalšie mesiace. Skončili sme síce tretí, čo som považoval som to za neúspech. V našom kádri sú chlapci z okolitých dedín, Lúk, Zbory, Záriečia, Mostištia, Viesky, Hrabovky, no i z Púchova. Mnohí si Dohňany dávajú do súvislosti ako rezervu Púchova. Lenže to platí iba o mužoch a doraste, žiaci sme ostali ako Dohňany. Samozrejme, aj od nás odchádzajú hráči do Púchova, ale na to som hrdý, keď takéhoto hráča vychovám.
Pred sezónou 2001/2002 sme si spolu s chlapcami sadli a povedali si, že buď urobíme poriadok alebo sa na to vykašleme. Vytýkali mi, že som žiakov vytiahol na štvordenné sústredenie do Čertova, ale prvenstvo dalo za pravdu mne.“
Veľmi dobre padla pomoc švagra, Jozefa Lukajku, ktorý vedie mladších žiakov. Odtiaľ vychádzajú hráči, ktorých môžu bez problémov zabudovať do kádra starších žiakov. Dohňany vstúpili do súťaže s cieľom postúpiť. Najväčším konkurentom bol Plevník, s ktorým sa ťahali celú sezónu. Doma remizovali 3:3, v Plevníku splnili predsavzatie a vyhrali 2:0, čo bolo odrazovým mostíkom k prvenstvu.
„S týmto kádrom je radosť pracovať, pretože nie sú kolektívom iba na ihrisku, ale často posedia po zápase spolu na tribúne. Na tréningoch sa schádzalo viac než päťdesiat žiakov, okrem mojich to boli aj mladší žiaci. Nikoho som si nemohol dovoliť odohnať, pretože o týždeň som ho mohol potrebovať. Mal som hráča, o ktorom som si myslel, že z neho futbalista nikdy nebude. Po poldruha roku bol najlepší. Takto to chcem robiť naďalej, hoci, možno to znie smiešne, ale viac som do futbalu investoval, ako z neho mal,“ tvrdí J. Židek.
Dohňany ako jediný celok v oblastných súťažiach neprehrali, päťkrát remizovali a na jar inkasovali iba dvakrát v Pov. Teplej - 2:2. „Dávali sme veľa gólov a niektorí ma odsudzovali, prečo súperom nadeľujeme 14, 15 či 17 gólov a prečo ich nešetríme. Mojou filozofiou je dať každému toľko, koľko sa do neho zmestí. Tomuto učím aj hráčov.“
Káder tvorili Marek Porubčan, Karol Janíček, Vladimír Badura, Miroslav Ševela, Jaroslav Klinovský, Jakub Fús, Peter Kalus, Pavol Mokrička, Miroslav Krško, Marek Lukajka, Tomáš Danihel, Lukáš Žiačik, Marek Vrábel, Lukáš Mönich, Štefan Jantoš, Michal Mikuška, Robert Piško, Daniel Zvonek, Adam Lukajka, Stanislav Briš, Peter Sporiš, Ladislav Struhár, Roman Baška. Medzi najlepších patrili Leško, Badura, Sporiš, Struhár a brankár Porubčan, ktorý chodil na rohy a dal dokonca dva góly. Veľmi pomohli Šamánkovci, ktorí to v Dohňanoch s futbalom robia dobre, ďalej spomínaný Jozef Lukajka, Miškovský, Mušiak. Úspech žiakov Dohnian je výsledkom dobrej práce s mládežou v dedinských podmienkach a dôkazom, že dobrý hráč nemusí vyrásť iba v športovej triede.
Jozef Šprocha
