Viera Žaludková
Prvú písomnú zmienku o Lúkach nachádzame v listine kráľa Mateja Korvína z roku 1471, ktorou lednické panstvo daroval za vojenské zásluhy v bojoch proti Turkom Felixovi Šťastnému a Petrovi Hnedému. Lúky sa spomínajú ako Lúčky a Veľké Lúčky. Dá sa však predpokladať, že obec je omnoho staršia. Možno to usúdiť aj z toho, že prvý kostol na jej území bol postavený v románskom slohu v 13. storočí a môže sa radiť medzi najstaršie na Slovensku. Písomný doklad však o tomto dátume neexistuje. Vychádzať sa dá iba z odpovede Dr. Ladislava Belása, ktorý bol požiadaný o preverenie odpovede: „Čo sa týka roku 1228, vychádza sa z kanonickej vizitácie z roku 1829, kde je latinský nápis, ktorý Vám tlmočím: Kto tento kostol staval kedysi, niet nijakého svetla, stopy. Zdalo sa kedysi, že bol stavaný r. 1612. Pravdepodobne však tento rok bol rokom opravy, lebo na práporku špice kostolnej veže sú písmená s rokom 1228 a môže sa rozumne predpokladať, že ide o rok prvého stavania, lebo písmená A.D 1228 (t. j. roku Pána 1228) nič iné nemôžu značiť. Ale nejestvuje nijaký iný dokument.“
Prví obyvatelia Lúk sa zaoberali poľnohospodárstvom a spracovaním dreva, prevažne šindliarstvom a piliarstvom. Od 14. do 17. storočia začali severné Slovensko osídľovať Valasi. Ich pôvodnou vlasťou bol Sedmohradsko, odkiaľ sa pri hľadaní nových pastvín pre svoj dobytok dostali až do Púchovskej doliny. Hoci ich príchod nebol pôvodným obyvateľom príliš po vôli, postupne sa spolu zžili a ich deti a vnuci po polstoročí súžitia napokon prijali valašský spôsob života. Na úkor veľkých plôch lesov vznikali stále nové a nové pasienky pre stovky oviec, až sa Lúky úplne zmenili. Osada sa rozrástla a stala sa spádovou pre okolité usadlosti. Aj ju zasiahli búrlivé udalosti spojené s vpádom Turkov, nevyhla sa ani strašným chorobám či vojnám.
Čas však plynul ako voda a obec postupne menila svoju tvár, vyvíjala sa až do dnešnej podoby. Dávnu históriu pripomína iba kostol, ktorý na budúci rok oslávi už 775. výročie. Z novších budov možno spomenúť starý notársky dom, ktorý bol postavený v roku 1906. Momentálne je využívaný, ale raz ktovie. Možno z neho vznikne penzión pre dôchodcov alebo iná účelová budova. Viac ako šesťdesiat rokov má aj budova železničnej stanice, ktorá bola slávnostne otvorená 2. mája 1937.