ekého hradu, ktorý sa nachádza na vysokých, neprístupných skalnatých bralách, bol by to práve hrad Vršatec, ležiaci nad obcou Vršatské Podhradie. Ako Vršatec dostal svoje meno? O jeho pôvode hovorí povesť o levovi: Za panovania kráľa Ondreja II. žil v Pruskom bohatý zemepán s manželkou a deťmi Belkom a Ilkou. V záhrade kaštieľa chovali v klietke leva. Deti osireli, keď ich otec padol na križiackej výprave a matka od žiaľu za ním. Vychovával ich príbuzný zemepán Koloman aj s manželkou. Tá však s deťmi zle zaobchádzala, pretože sa chcela zmocniť ich dedičstva. Jedného dňa preto otvorila dvere klietky a dúfala, že ich lev roztrhá. Lev však zaútočil práve na zlú macochu. Keď to zbadal Koloman zobral luk a šíp a leva ťažko poranil. Poranený lev stihol ujsť do hôr, kde našiel skrýšu, neskôr i smrť v dutine strmej skaly. Keď deti vyrástli a zmocnili sa právom svojho majetku, postavil Belko práve na tejto skale nedobytný hrad, ktorý z vďaky za záchranu nazval Leví kameň – Oroslanko – Vršatec.
Vršatský hrad patrí do skupiny strážnych hradov stredného Považia a so svojou nadmorskou výškou 897 m patrí medzi najvyššie položené na Slovensku. Strmým, vápencovým bralom chránený hradný kopec bol osídlený pravdepodobne už v dobe bronzovej. Samotné začiatky hradu spadajú do polovice 13. storočia, konkrétne k roku 1244, kedy pochádza prvá písomná zmienka o opevnenom tábore na hradnom kopci. Koncom 13. storočia v čase feudálnej anarchie v Uhorsku sa hradu zmocnil Matúš Čák Trenčianský . Po jeho smrti hrad pripadol prívržencovi Karola Róberta, krajinskému sudcovi Alexandrovi Hedervárimu. Údaj o ňom pochádza z roku 1325. Alexander mal v držbe aj ďalšie hrady na Považí, pričom jeho hlavné sídlo bolo v Považskom hrade. Hederváriho rodina vlastnila hrad do roku 1396, kedy na základe donačnej listiny pripadol šľachticovi českého pôvodu Stiborovi z Beckova. V roku 1407 sa hrad dostáva do správy vplyvného šľachtica vodcu magnátskej kliky palatína Mikuláša Garu.
Za vlády kráľa Žigmunda dostala kráľova manželka Barbara do daru mnohé hrady na Považí, medzi inými aj Vršatec, ktorý si podržala až do roku 1439. V tomto roku totiž nový kráľ Albert odobral hrad Žigmundovej vdove a dal ho svojej manželke Alžbete. Po smrti kráľa Alberta nastáva v Uhorsku opäť obdobie chaosu a feudálnych rozbrojov. Hrad vystriedal v krátkom čase množstvo majiteľov, medzi ktorými boli Pongrácovci, Ulrich Cilijský alebo mocní Huňadyovci, za ktorých hrad opanovali husitskí velitelia.
Nakoniec hrad pripadol roku 1470 na celé jedno storočie rodine Slopnajovcov, ktorá sa nazývala famíliou Oroslánskou, alias Vršatských. Poslednými mužskými potomkami tohto rodu, pochádzajúceho zo Slopnej, boli Ján žijúci roku 1549 a jeho syn Mikuláš Vršatský, žijúci na hrade ako sirota. Mikuláš zomrel v pomerne mladom veku v roku 1574. Práve z roku, v ktorom zomrel posledný mužský potomok Vršatských, pochádza najstarší známy inventár hradu. Podľa neho zbrojné vybavenie hradu pozostávalo z 15 diel, 41 pušiek, poldruha libry pušného prachu a pol centera sanitry. Na strážnici nad bránou bolo osem kopijí. Jánovou manželkou bola Kristína Jakušičová, ktorá zomrela onedlho po synovej smrti. Jej brat František bol manželom dcéry Adama z Lomnice, hradného pána zo susedného Brumova z moravskej strany. Druhú jeho dcéru mal Rafael Podmanický, pán hradu Bystrica. Po smrti Mikuláša Vršatského hrad dostal s jeho rodinou spriaznený František Jakušič, ktorý však musel kráľovskej komore zložiť zaň 1600 zlatých. Jakušičovci, rodinne spríbuznení s bytčianskymi Turzovcami (Imrich Jakušič sa stal manželom Judity – dcéry palatína Juraja Turzu), si podržali hrad aj s priľahlým panstvom až do konca 17. storočia.
V časoch protihabsburských povstaní zaútočili na hrad Bočkajovi hajdúsi, boli však krvavo odrazení. Hrad poslúžil svojim pánom aj v roku 1663 počas tureckej vojny, keď desaťtisícový oddiel tureckých Tatárov vpadol na Považie. Aj keď Tatári strašne spustošili Považie až po Púchov, Vršatec sa im dobyť nepodarilo.
Počas Rákociho povstania sa hrad stal opäť útočišťom viacerých šľachtických rodín, bol však obsadený povstalcami. Prechodným veliteľom hradu sa tak stal povstalecký veliteľ Mikuláš Madočáni. Po porážke povstania to bol práve on, čo vydal obkľúčený hrad cisárskym vojskám. Aby sa neopakovali udalosti z čias povstania, panovník vydal príkaz vyhodiť hrad do vzduchu, a tak bolo okrem Vršatského hradu zničených 14 hradov len na Považí. Vylúčila sa tak možnosť, aby sa silné hrady ako Vršatec stali pevnosťou v rukách povstalcov.
Začiatkom 18. storočia odkúpil hrad cisársky generál Sigfrid Krištof Breuner. Hoci sa Breuner snažil hrad opraviť, ani on, ani Königsegovci v ňom už nebývali. Ich rezidenciou sa stal kaštieľ v Pruskom.
To bol dôležitý zlom v histórii Vršatca. Zanedbávanie hradu spôsobilo, že hrad upadol. Koncom 18. a v 19. storočí sa zmenila taktika a stratégia vo vojnovom umení. Obrana na hrade sa stala zastaranou a hrad postupne stratil svoj strategický význam.
V súčasnosti je hrad v dezolátnom stave, čo je veľká škoda, pretože leží v peknom prostredí, z ktorého sa otvára nádherný výhľad na celé Vážske údolie, Strážovské vrchy a Veľkú Fatru. (jz)
