tok 13. júna už od rána nielen exhibičným futbalovým stretnutím medzi domácimi a hokejistami Dukly Trenčín, ale najmä očakávaným príchodom majstrov sveta z Göteborgu. Hoci hokejisti niekoľko minút meškali, po tradičnom privítaní na obecnom úrade starostom Štefanom Hatajčíkom a prednostom Jurajom Palkom, krátko po 17. h začali vystupovať z prichádzajúcich áut. Len čo ich fanúšikovia objavili, nasledoval šprint k hviezdam s notesmi, plagátmi, fotografiami. Až hlásateľ Pavol Zdurienčík ako správny hasič zabránil panike, keď prisľúbil, že v polčasovej prestávke a po zápase budú hokejisti k dispozícii tým, „čo majú všetko potrebné pripravené“.
Keď rozhodcovská trojica Koleno, Brundza a Kvaššay zvolávala hráčov k nástupu, pred tribúnou vytvorili mladé tínedžerky hustý špalier. Vtom sa otvorili dvere a ako dievčatá zbadali svoje idoly, spustili nefalšované jačanie. Tie, ktorým sa podarilo dotknúť Lintnera či Demitru, boli v siedmom nebi. Na trávniku sa proti sebe postavili mužstvá v týchto zostavách. Žiar Papradno: Jánošík, Zboran, Jurčík, F. Briestenský, J. Balušík, Jašík, Váchalík, Klabník, M. Hrebík, Koreník, Babiar, P. Balušík, Chrapko, Lališ, Nemčík a Počiatek. Trénerovi Kolkusovi chýbal známy bavič Zdurienčík, ktorého zranenú ruku pridržoval obväz. Dukla Trenčín: Pardavý, Mičega, Lintner, Kopecký, Murín, Sekeráš, Zlocha, Fabuš, Demitra, Radivojevič, Kvetan, Kontšek, Marián Hossa, Marcel Hossa. Rastislav Pavlikovský bol kvôli zraneniu iba na striedačke, kde sa mal čo oháňať, aby vyhovel početným žiadostiam o autogramy. Keď sme sa ho pýtali, či nie je smutný, že o zlato prišiel vinou ochorenia tesne pred šampionátom jeho brat Richard, odpovedal: „Možno trochu, ale veď majstrovstvá sú aj na budúci rok, tak prečo by sme ich znova nemohli vyhrať?“ Jožko Daňo dorazil až v priebehu druhého polčasu. Aj on si svoje musel vytrpieť, ale nie v kopačkách...
(Pokračovanie na 17. strane)
Víťazstvo hokejistov spečatil Lintner
(Dokončenie z 1. strany)
V bráne hostí sa oproti minulým rokom neobjavil Lintner, ktorému premenená penalta i primát najproduktívnejšieho obrancu MS zrejme dodala chuť v strieľaní gólov. Opäť v poli dostal možnosť zahrať si aj „Ičo“ Murín, ktorý sa už dlhé roky pozerá na ľadovú plochu cez masku. „Futbal hrám rád, ale táto brána je pre mňa priveľká,“ vysvetlil Murín. Ostrostrelec Pardavý sa v bráne dlho nudil, no vzruch prišiel v 14. min, kedy Demitra vymyslel peknú akciu, ktorú zakončil po narážačke s Kopeckým zasunutím lopty do prázdnej brány. „Góly dávam rád, a je mi jedno, či do futbalovej či do hokejovej brány,“ tvrdil v polčasovej prestávke Paľo. Možno mnohí nevedia, že Demitra, keď je na Slovensku, hrá I. ligu v malom futbale v Dubnici. Jeho tímom je ŠTB. Na otázku, či ľuďom v St. Louis neprekáža, že majú v tíme „eštebáka“, s úsmevom povedal, že spravodajské centrály v USA tento fakt doteraz asi nezistili. Pekné divadlo pokračovalo ďalej a v 28. min si za obranu nabehol po ľavom krídle vrtký Babiar, nasledovala zasekávačka a proti krížnej strele do vzdialenejšieho kúta brány nemal Pardavý šancu – 1:1. S týmto výsledkom sa skončil polčas a v prestávke okrem fotografovania a podpisovania vyžrebovali všetci hokejisti za prítomnosti duše podujatia, Ing. Stanislava Lališa a i Jozefa Váchalíka, šťastných majiteľov darčekových košov.
Hoci v prestávke nemá vstup do šatní hocikto, našli sa aj takí, čo prenikli dnu a mámili podpisy. Po prestávke dokázal v 60. min skvelú kopaciu techniku Pavol Demitra, keď trestný kop zakrútil do Jánošíkovej brány. V 75. min nariadil rozhodca Koleno za faul v šestnástke penaltu, na ktorú sa postavil, kto iný, Lintner. „Mal som podobné pocity ako vo Švédsku, kde som si veril. Vybral som roh a Salo nemal šancu. Tu to bolo podobné,“ komentoval presný zásah na 1:3 vysokánsky obranca, ktorý túto sezónu strávil vo Švédsku. O dve minúty mali rovnakú šancu aj domáci a Koreník sa nedal zahanbiť – 2:3. Na „tradičné“ vyrovnanie už neostal čas a tak prišli na rad jedenástky. Nekopalo sa tradičných päť, ale strieľali všetci. Možno pod dojmom občerstvenia a únavy sa strelci nevyznamenali a brána pre niektorých bola odrazu primalá. Nakoniec sa na tabuli objavil z neznámych príčin konečný výsledok 3:3, ale to už nebolo podstatné. Príjemné prostredie si pochvaľoval aj tretí z klanu Hossovcov, bývalý skvelý hráč a dnes tréner František Hossa.
„Sme radi,že hokejisti si opäť našli čas a poďakovať musím aj svojmu priateľovi, manažérovi Vilovi Ružičkovi, ktorý dal chlapcov dohromady. Spokojný som aj s návštevou a verím, že podobnú akciu zorganizujeme aj o rok“ povedal Ing. Stanislav Lališ, ku ktorému sa pridal i starosta Štefan Hatajčík. „Viac než tisícovka ľudí sa dobre zabávala, veď videla majstrov sveta a hráčov z spoza oceána. Ďakujem chlapcov, že na nás nezabúdajú a v našej obci sa cítia dobre.“
Dovidenia o rok, a ak prídu aj noví majstri sveta, nebolo by to na zahodenie. Nemyslíte?
