Veľké mestá - tunely, malé mestá - tunelíky!
Aj v dobe neprajnej niektorým zamestnancom „eséročiek“ sa ich majiteľom naopak darí. Na to je i v malých mestách príkladov dosť. V dobe, kedy je takmer nemožné zohnať byt, je opačný príklad v Považskej Bystrici. Síce nemravný, ale ľahko to možné je.
Stačí si založiť firmu, najlepšie stavebnú, napríklad jAkis a začať podnikať. Za tri roky si riadne užívať zahraničných pobytov, kúpiť štyri osobné autá a začať pomýšľať na byt pre dcéru majiteľky J. B.
Založí sa nová firma, nazvime ju jAkos, prepustia sa zamestnanci s výpoveďami, ale nevyplatenými mzdami a odstupným. Ako to už chodí, cesta súdna, cesta tŕnistá, ale zákonná. Rozhodnutie súdu: bývalá zamestnávateľka je povinná splniť svoj záväzok niekoľko desiatok tisíc do štrnástich dní. Po uplynutí doby márneho čakania na svoje peniaze nastúpi zmluva s exekútorom. Ten po čase oznámi, že firma jAkis je prázdna a neschopná splniť záväzok. A to predsa nie je trestný čin. Ústava v čl. 17 odst. 2 na to pamätá a neumožňuje postihnúť súdom zaviazaného zamestnávateľa. Akoby k tomu prišiel, veď by sme mu mohli znechutiť podnikanie.
Okradnutý zamestnanec má - v Mene republiky - papier, že bol poškodený. Dcéra zamestnávateľky má byt v rodinnom dome, ktorý bol majetkom firmy jAkis, neskôr jAkos a podľa aktuálneho výpisu z katastrálneho úradu je majetkom dcéry majiteľky, ktorá vedome doviedla firmy do úpadku.
Čo zastaví tento kolotoč nemravnosti, keď zákony máme na to krátke?
Domček sa zatiaľ odel do novoty - nový krov, strecha, ďalšia prístavba. Je skutočne okrasou jednej považskobystrickej uličky.
Ostáva sa len čudovať, že v odbore stavebníctva sa „nedarí“ ľuďom vyštudovaným v tomto odbore, a tí bez akýchkoľvek znalostí, napríklad manekýni a manekýnky, dokážu byť „úspešní“. Aspoň pre seba a svojich blízkych. (vad)
