tátne dialyzačné pracovisko Biodial v Púchove. S odstupom času, ktorý preveril kvalitu poskytovaných zdravotníckych služieb, prišiel nové dialyzačné pracovisko slávnostne otvoriť minister zdravotníctva Roman Kováč v sprievode poslanca NR SR Milana Horta.
„Na konci štvorročného volebného obdobia prichádzajú pre ministra zdravotníctva vždy lepšie časy, keďže sa žnú semiačka, ktoré sa v priebehu uplynulého obdobia zasadili,“ povedal pred prestrihnutím slávnostnej pásky šéf zdravotníckeho rezortu. „Som rád, že som dnes pri otvorení neštátneho zariadenia, pretože ja osobne som vždy veril a budem veriť v úspech súkromného zdravotníctva. Otvorenie nových dialyzačných priestorov v Púchove je ďalším stupienkom k tomu, aby sme videli, že slovenské zdravotníctvo, aj keď zápasí s problémami, napreduje.“
Impulzom pre zriadenie dialyzačného pracoviska v Púchove bola skutočnosť, že tunajší pacienti museli dochádzať na dialýzu do Ilavy, Považskej Bystrice a Martina, nuž a nenaplnená bola dialyzačná kapacita v Trenčianskom kraji. Už vedenie bývalej akciovej spoločnosti Zdravie požiadalo v roku 1997 o povolenie takejto činnosti a od vtedajšieho ministra Javorského aj získalo predbežný súhlas. Finančná situácia donútila a. s. Zdravie odstúpiť od zámeru a vzdať sa predbežného súhlasu v prospech spoločnosti BIODIAL. Tá v septembri minulého roka začala s úpravou priestorov na štvrtom poschodí púchovskej nemocnice a 8. apríla 2002 tu bola vykonaná prvá dialýza. MUDr. Ivety Smatanovej sme sa opýtali, či sa počas úvodných dvoch mesiacov vyskytli aj nejaké problémy. „Žiadna dialýza nemôže byť bezproblémová, lebo pacienti, ktorí na ňu prichádzajú, sú väčšinou polymorbídni, to znamená, že majú veľmi veľa sprievodných diagnóz. V zdravotnej prevádzke sa komplikácie vyskytli, ale všetky sme dokázali riešiť. Prichádzajú starší ľudia s cukrovkou, ktorí majú oslabený zrak takmer na úrovni slepoty. Máme aj mladých ľudí s vrodeným postihnutím obličiek, ktorým by mal ležať život pri nohách, a je to presne naopak. Lepšie sú na tom čakatelia na transplantáciu, lebo tí majú pred sebou jeden veľký svetlý bod. Tí ostatní vedia, že sme ich nevyhnutným celoživotným sprievodcom.“
Nemocnica Zdravie ešte za „akciových“ čias tvrdo poznávala, čo je to konkurencia. Zaujímalo nás, či súťaživosť funguje aj na úrovni dialýzy. MUDr. Smatanová reaguje slovami: „Konkurencia je prirodzená a pociťujeme ju. Ešte stále máme niekoľko pacientov, ktorí dochádzajú na okolité dialýzy. Myslím si, že všetko je otázka času a dôvery. Pacient by mal navštevovať to zdravotnícke zariadenie, ku ktorého personálu prechováva najväčšiu dôveru. A to sa týka i dialýzy.“
(puch)
