ťo a Richard Pavlikovskovci na svoju bývalú základnú školu. Práve v III. ZŠ Centrum I získavali obaja počas svojho štúdia základné vedomosti. Vtedajší ôsmaci prišli síce neskoro, no záver vyučovania predsa len stihli. Na majstra sveta Rasťa (Richard pre chorobu Slovensko reprezentovať nemohol), čakalo deväťsto žiakov. Deti najviac zaujímala atmosféra počas posledného zápasu s Ruskom. „Vytvorili sme fantastický kolektív. Nik sa nevyvyšoval a hviezdy z NHL hrali ako nováčikovia, ktorí chcú získať miesto v základnej zostave. Svoj um dali v prospech mužstva, čím sme predčili možno ostatných,“ skonštatoval Rasťo. Po besede, na ktorej padali otázky nielen hokejové, ale aj z čias školských, nasledovala autogramiáda. Nebyť „ochranky“ dvoch stokilogramových pedagógov, žiaci by dvoch slávnych „spolužiakov“ asi ušliapali. Bratia Pavlikovskovci navštívili potom najobľúbenejšiu časť školy, nie telocvičňu, ale jedáleň. Kuchárky ich uhostili haluškami, ktoré im mali dať zabudnúť na švédsku stravu, ktorá im príliš nechutila. Po obede začalo fotografovanie, podpisovanie... Po troch hodinách opustili brány školy. Zanechali opäť dobrý dojem. Obaja totiž patrili medzi najlepších žiakov školy. (r)
