V minulosti boli strážcami vstupov do údolí i ich obrancami. Dnes sú z mnohých len ruiny. Pri pohľade na ne nejednému z nás mihne hlavou myšlienka, čo všetko prežil, čoho bol svedkom, ktovie, aké chvíle prežívali jeho obyvatelia. Reč je o hradoch, jednej z najkrajších historických pamiatok. Každý z nich má svoju vypovedaciu hodnotu, každý z nich skrýva nejaké tajomstvo. Aspoň čiastočne sa ich budem snažiť poodhaliť v seriáli o hradoch v našom regióne.
Z histórie hradov v našom regióneHrad Košeca
Pri strategickej ceste z Ilavy cez Zliechov do Nitrianskej župy vypínal sa v romantickej doline hrad Košeca, ktorý strážil prístupovú cestu z Považia do Ponitria. Lokalita hradného vrchu predstavuje dolomitový vrch morfologicky a esteticky značne pôsobivý. Dominantu hradu tvorila silná bašta obohnaná múrom. V neskoršom období bol pristavený obytný palác. V časoch tureckých vpádov fortifikačný systém hradu dopĺňali stráže miestnych poddaných združujúcich sa na horských chrbtoch Strážovských vrchov.
O vzniku hradu nemáme veľa spoľahlivých správ. Podľa starých povestí ho vraj založil rytier Smaragdus, vodca rádu templárskych rytierov, keď sa vracal so svojou družinou z Palestíny. Prvá písomná zmienka sa viaže k roku 1272, pričom bol pôvodne kráľovským majetkom. V roku 1323 bol majiteľom hradu Demeter de Nechte a o niekoľko rokov neskôr sa spomína ako majiteľ Vlk Tomas z Kazimina (1393).
V roku 1397 ho získava kráľ Žigmund, ktorý ho vzápätí daruje vojvodovi Mikulášovi Stiborovi. V tomto období patrili k hradu okrem Košece aj majetky ako Malé Košecké Podhradie, Veľké Košecké Podhradie, Kopec, Košecké Rovné a mnoho ďalších obcí na Považí. Po vymretí Stiborovcov hrad pripadol Štefanovi Košeckému, ktorý však pre svoje sympatie k husitom upadol do panovníkovej nemilosti. Všetky majetky mu boli skonfiškované a hrad Košeca dostáva za zásluhy verný vojvodca Mateja Korvína Blažej Maďar.
V roku 1483 počas vlády Karola Róberta sa ako majiteľ hradu spomína Peter, syn Štefana Malého z Košece (de Cassa). Zápoľskovci, v ktorých vlastníctve sa hrad ocitol v roku 1493, ho dali do zálohy bratom Rožňovcom.
Po moháčskej bitke roku 1526, kde padla väčšina uhorskej šľachty, obsadili Košecu cisárske vojská, pričom habsburský generál Ján Katzianer dal na príkaz panovníka Ferdinanda I. hrad Košecu Pavlovi Petröcimu.
Do zaujímavých súvislostí sa hrad dostal počas Vešeléniho sprisahania v roku 1670. Potomok Pavla Petröciho Štefan, úhlavný nepriateľ Habsburgovcov, vymyslel plán únosu panovníka, cisára Leopolda I. Skupina šľachticov mala počas poľovačky zneškodniť cisárovu osobnú stráž a jeho samotného previezť na Košecký hrad, kde by bol väznený dovtedy, pokiaľ by nepodpísal želania stavov. Sprisahanie však bolo odhalené a plán prezradený. Panovník ihneď vyslal proti hradu početné vojsko na čele s generálom Heisterom. Obrancovia hradu, medzi ktorými boli okrem Petröciho aj obaja Tököliovci, významní uhorskí šľachtici, sa urputne bránili. Povstalci nechceli, aby ich stihol osud Zrínskeho, Nadašdyho a Frankopana, ktorí boli popravení. Cisárske vojsko však malo značnú prevahu a po niekoľkých dňoch, keď zomiera vodca povstalcov starší Tököli, odvaha obrancov zakolísala. Možnosť, že by mohli padnúť živí do rúk krutého cisárskeho generála, sa stala reálnou, a tak počas tmavej noci sa podarilo Petröcimu a mladému Tökölimu nepozorovane utiecť a skryť sa na hrade Likava. Štefan Petröci neskôr bojoval ako vodca Tököliho kurucov proti cisárskym jednotkám. Po porážke povstania však musel emigrovať do Turecka, kde neskôr aj zomrel.
Medzitým hrad Košeca prežíval najhoršie obdobie svojej existencie. Generál Heister síce zaručil obrancom hradu bezpečnosť, pokiaľ zložia zbrane a vydajú pevnosť, no po odchode košeckej posádky bol hrad na príkaz panovníka podmínovaný a zdemolovaný. Vojaci vyhodili do vzduchu baštu, múry, čím značne poškodili samotné základy stavby. Osud hradu bol spečatený.
Hradný majetok prešiel donáciou na Lipajovskú, po vymretí ktorej zdedili majetok Ilešháziovci a neskôr Motešickí. Na hrade však už nebýval nikto. Nové panstvo bývalo v pohodlnom kaštieli v obci Ladce. Ako posledný z majiteľov, ktorý kúpil koncom 19. storočia košecké panstvo, sa uvádza bankár Schenk.
Aj keď sú v súčasnosti z kedysi hrdého hradu len úbohé zvyšky, miesto, kde stál, stále pripomína jeho slávnu minulosť. (jz)
