i keď nie pod rovnakým menom. Bol bohom stád, dobytka a úrody, a pretože toto všetko predstavovalo najväčší majetok, bol VELES aj ochranca vlastníctva a spoločenského poriadku. Jeho symbolom bol roh hojnosti a plodnosti. V niektorých oblastiach bol považovaný aj za boha podsvetia. Po násilnom prijatí kresťanstva aj on musel prijať bolestivý a smutný osud svojej degradácie na démona alebo diabla.
Ďalším v poradí bol boh vojny a hospodárstva SVANTOVÍT. Jeho kult bol najväčší v 12. storočí, kedy sa ostrov Rujana (bol dobytý Dánmi) stal oporným bodom slovanského pohanstva. Uctievali ho kmene od Vargie až po Pomorany. Rujana sa stala nedobytnou baštou pohanov a hovorí sa o neuveriteľnej zatvrdnutosti a nenávisti voči všetkému kresťanskému tam žijúcich Slovanov. Na tomto ostrove, v meste Arkona, mu bol zasvätený chrám s obrovskou drevenou sochou, ktorá mala štyri hlavy, z ktorých dve pozerali dopredu a dve dozadu. Jeho atribútmi boli roh hojnosti a meč nadrozmernej veľkosti. SVANTOVÍT bol známejší vo víťazstvách a mocnejší vo veštbách ako ktorýkoľvek iný boh. Bolo zvykom každý rok mu obetovať jedného zajatého kresťana, na ktorého pripadla voľba.
TRIGLAV bol slovanský boh vojny a práve jemu bolo postavených množstvo modiel a zasvätených mnoho palácov. Bol uctievaný všetkými pohanmi, ktorí verili v jeho silu a moc. Jedna z jeho modiel bola postavená celá zo zlata. Mala tri hlavy, na ktorých oči a ústa boli zakryté závojom, aby nevidel ľudské hriechy. Táto modla predstavovala územia jeho vlády: zem, nebo a podsvetie. Mal nádherného čierneho koňa, na ktorého nesmel vysadnúť žiadny smrteľník. Kedykoľvek sa pripravovala nejaká vojna alebo vojnová výprava, kňazi rozložili pred chrámom deväť kópií a najvyšší kňaz previedol koňa okolo nich. Ak sa kôň nedotkol ani jednej z nich, tak to bolo dobré znamenie.
Aj na TRIGLAV mocného dopadol údel kresťanstva a všetky jeho modly boli zbúrané a na mieste, kde stáli jeho chrámy, začala cirkev stavať svoje kostoly. Aj RUGIEVIT bol uctievaný ako boh vojny a jeho modla bola vyrezaná z tvrdého dubového dreva a mala sedem tvárí, na opasku sedem mečov a vo svojej pravici zvieral ôsmy. Jeho atribútom bol krásny biely kôň, ktorého taktiež využívali na veštenie. RUGIEVIT mal veľkú magickú moc a preto bol veľmi uctievaný. Na Pobaltí bol uctievaný aj boh POREVIT a mal svoju svätyňu postavenú, takisto ako RUGIEVIT v Korenici. Bol zobrazovaný s piatimi hlavami a bez akýchkoľvek zbraní. POREVIT bol uctievaný ako boh útrap, biedy, žiaľu a smútku.
Na ostrove Rujana bol uctievaný pobaltskými Slovanmi boh PORENUT. Jeho modla mala štyri tváre na hlave a piatu na hrudi, pravou rukou sa jej dotýkal na brade, ľavou na čele. PORENUT bol synom PERÚN a mal moc nad koitom. Preto mu pripadla vláda nad plodnosťou a novým životom. Vo Vargii, v najzápadnejšej krajine v Pobaltí, bol boh PROVE - všemohúci „oldenburskej zeme“ - ktorému prináležal háj posvätných dubov. Pod týmito dubmi vykonávali kňazi a kniežatá súdy. Boh PROVE mal moc nad právom a preto bol bohom spravodlivosti. Toto božstvo, na rozdiel od iných, nemalo žiadne modly ani chrámy či svätyne, len posvätné ohradené miesto s dubmi, ktoré bolo prístupné len kňazom a obetujúcim.
Takto by sme mohli pokračovať ďalej, pretože slovanských božstiev je naozaj veľmi veľa. V budúcnosti budeme pokračovať ďalej a pozrieme sa aj na ostatné božstvá, ktoré uctievali naši predkovia. Figuruje tu mnoho známych i menej známych mien, ktoré mnohí určite poznajú z rozprávok, mýtov a legiend. Na záver spomeniem aspoň niekoľko mien, o ktorých sa dozviete z pokračovania tohto článku.
Na východe to bol STRIBOG, boh vetra a ľadových víchrov, vládca noci CHORS, ktorý patril do mesačného božstva, bohyňa plodnosti MOKOŠ. Ďalším mýtickým božstvom boli TROJAN, bohyňa krásy, lásky a múdrosti LADA, boh osudu ROD, v kulte plodnosti je aj bohyňa ŽIVA a jej meno odvodené od slova život takisto ako ROD (strom života), bohyňa jari VESNA, no patrí sem aj bohyňa smrti MORENA. V niektorých oblastiach Slovenska sa dodnes zachovala tradícia – pálenie Moreny, na znak toho, aby odišla a neprinášala ľuďom útrapy a smrť. Ďalej to bola bohyňa chorôb KÁNIA, k slnečným božstvám patril zasa boh JARILO. K ženskému pohlaviu patrila aj bohyňa mladosti, pôvabu, jemnosti a tanca DIVA. Ďalej môžeme pokračovať menami ako sú NAJANA, THARNAGLOFI, PEREPLUT, TURUPIT, MOROK, PIZAMAR, GEROVIT, MELUZÍNA, ZEMPAT, ILELI ... a mnoho, mnoho ďalších známych i menej známych božstiev ...
Martin JUROVATÝ
