ch dôvodov vo vlastnom. Viacerí starší ľudia prežívajú jeseň života v domovoch dôchodcov, ale nájdu sa aj takí, čo sa musia uspokojiť s azylovým domom. S prechodom kompetencií vyvstalo množstvo otáznikov, o ktorých sme hovorili s podpredsedom TSK Ing. Jozefom Fabiánom: „O podporu pre azylové domy sa možno uchádzať cez rôzne granty formou projektov, pretože väčšinou ide o neziskové organizácie. V prípade, že do toho vstúpime finančne my, logicky budeme žiadať finančnú kontrolu a určitý odpočet plnenia. Všetko ostatné bude závisieť od organizácií, ako sa k tomu postavia. Ak budú projekty dobré, nevidím dôvod, prečo by sme ich nepomohli financovať. V rámci delimitácie štátneho rozpočtu na to prostriedky zrejme dostaneme a vytváraním vlastných finančných rezerv budeme môcť tieto projekty finančne podporiť. Bude však záležať na kvalite predložených projektov. Myslím si, že keď organizácie doteraz fungujú na báze grantov, čo vyžaduje predloženie dobrého projektu, tak sa báť nemusíme.“
Domovy dôchodcov pripomínajú neraz rušné úle, pretože ich obyvatelia majú obavy o ďalšiu existenciu. Aj na stretnutí starostov v Trenčianskych Stankovciach sa viacerí z nich vyjadrili, že si nedokážu predstaviť, ako utiahnu činnosť takýchto sociálnych zariadení. „Mal som možnosť zistiť si právnickú stránku problému. Právnici na to používajú pekný výraz – ex legae – obec je právne za to zodpovedná a prechádza to pod ňu. Bohužiaľ, štát do toho tvrdo vstúpil a svedčí to o nepripravenosti reformy. Viaceré podobné boľavé body sa mali prejednať zvlášť. Niektoré obce, ako Beckov či Horné Srnie, nám už dali najavo, že o prevádzku týchto zariadení nemajú záujem. Žiaľ pomýlili si to, pretože Trenčiansky samosprávny kraj nie je odvolávací orgán obecnej a mestskej samosprávy. Nám to akurát dávajú na vedomie, ale tu predsa štát deleguje kompetencie, resp. delimituje majetok zo štátu na niekoho. My sme v podobnom postavení ako obecná samospráva, ibaže máme väčšiu pôsobnosť.“
Do prechodu spomínaných zariadení, ale trebárs i škôl, ostáva necelý mesiac. Netlačí vás čas? „V krátkom čase chceme navštíviť domovy dôchodcov, kde je najväčšia nespokojnosť. Navštívili sme značný počet stredných škôl, kde sme sa snažili získať prehľad o stave školstva a pohľade mladej generácie na reformu verejnej správy. Sťažnosti treba prehodnotiť z hľadiska oprávnenosti kritiky. Doteraz sme nemali kompetencie a poznali sme situáciu iba z pohľadu poslancov. Okrem spomínaných kritických miest, ako je Beckov, navštívime aj ďalších sťažovateľov zo samosprávy, ktorí odmietli objekty prevziať. Nemôžeme zobrať za každú cenu pod svoje krídla to, čo podľa zákona prislúcha obci. Obce majú svojím spôsobom oprávnené výhrady voči preberaniu kompetencií, pretože niekde je kapacita 50 miest a z obce tam majú iba zopár domácich. Z rozpočtu tak vlastne musia dotovať občanov, ktorí celý život žili inde. Riešenie je také, že buď do toho bude vstupovať štát, resp. samosprávny kraj, aby sa vyrovnávali finančné defekty. Ťažko teraz povedať, ako sa to urobí, pretože po prevzatí nám môžu “vybuchnúť“ ďalšie problémy, o ktorých sa nám zatiaľ ani nesníva. Najviac sa bojím modernizačného dlhu, ktorý sa týka škôl, kde viacero z nich súrne potrebuje opravu fasád či zatekajúcich striech. Spomínané domovy našťastie vo väčšine prípadov nie sú v takom kritickom stave, ale zháňaniu veľkého balíka peňazí sa jednoducho nevyhneme.“
Kde však vziať peniaze? „Máme filozofiu, ktorú chceme vštepovať vedúcim odborov. Aj my sa musíme začať správať podnikateľsky. Momentálne takéto možnosti nemáme, ale v budúcnosti chceme pripraviť organizačný model podnikania a predpokladom je posunutie daňovej reformy o poriadny krok vpred, aby sme mali vlastné zdroje financií. S týmito prostriedkami by sme už vedeli menežovať, aby sa dala zabezpečiť návratnosť investícií aj rozvoj regiónu.“ (jš)