Trenčianskeho samosprávneho kraja Ing. Štefanec so svojím proťajškom z Nitrianskeho samosprávneho kraja Milanom Belicom. „Išlo o vyriešenie nedostatku z minulosti, kedy vzniklo nové administratívne členenie štátu na osem krajov, ale niektoré objekty v oblasti kultúry neboli delimitované,“ vysvetľuje podpredseda TSK Ing. Jozef Fabián a pokračuje: „V minulosti patrili Bánovce, Partizánske a Topoľčany do Topoľčianskeho okresu, kde existuje Topoľčianske múzeum, pod ktoré patrí Pamätná izba Alexandra Dubčeka a Ľudovíta Štúra v Uhrovci. Rozdelením okresu na tri samostatné prešli Topoľčany pod „Nitru“ a zvyšné dva pod „Trenčín“. Múzeum tak sídli v jednom kraji a pamätná izba, patriaca pod jeho správu, zasa v druhom. Na rokovaní išlo o prevod spomínaného objektu pod našu samosprávu. Pracujeme na tom a máme záujem, aby patril k nám. Myslím, že ochota druhej strany tu je a je to už iba otázka procedurálna.“
Nedávno sa v médiách objavila správa o možnom zakúpení si ľubovoľnej historickej pamiatky. Zaujímalo nás, aký postoj má k tejto problematike samospráva. „Štát by si mal v každom prípade určiť priority, pretože na údržbu všetkých pamiatok nemá peniaze. Múzeá a osvetové strediská prešli pod samosprávu, podobne aj trebárs Trenčiansky hrad. Boli by sme radi, keby k nám prešiel aj Bojnický zámok, ktorý je zatiaľ pod správou Národného múzea. Z Trenčianskeho hradu, zvaného perla Považia, chceme urobiť objekt, ktorý si na seba zarobí. Pokiaľ ide o predaj a ohodnocovanie iných kultúrnych pamiatok, nikdy by som cenu nestanovoval, pretože účtovne ohodnocovať históriu nie je objektívne možné. Podľa mňa je to nepredajné. Pokiaľ ide o chátrajúce pamiatky, štát by mal rozhodnúť, čo si ponechá a zvyšok ponúknuť bohatému investorovi, ktorý by pamiatku zveľadil, avšak s podmienkou zachovania jej dôstojnosti a v prospech regiónu.
Kultúrne dedičstvo našich predkov by sme rozpredávať nemali, hoci v mnohých prípadoch by šlo o veľké peniaze. Uvediem jednu perličku. Keď som nedávno prijímal čínskeho veľvyslanca, obdivoval Trenčiansky hrad a zaujímal sa o históriu i kultúru. Nevedel si však predstaviť predaj kultúrneho dedičstva. Ani za cenu, že by jeho krajina rozpredala známy čínsky múr, hoci by sa jednoznačne stala najbohatšou krajinou na svete.“ (jš)
