vily na Štúrovej ulici začala zaoberať kvôli seminárnej práci z dejepisu. Avšak potom, ako sa jej v Štátnom okresnom archíve podarilo objaviť viacero doteraz nezverejnených dokumentov, spracovala túto tému ako stredoškolskú odbornú činnosť. Práca Z. Čelkovej získala prvé miesto na regionálnej i krajskej prehliadke stredoškolskej odbornej činnosti, no ona sama ju ešte nepovažuje za ukončenú a snaží sa vypátrať ďalší osud rodiny Milchovcov, ako aj dôkladnejšie preskúmať charakter a celkovú atmosféru v Považskej Bystrici v čase vyhladzovania židovskej časti obyvateľstva.
n Zuzana ČELKOVÁ
Pozorného návštevníka Považskej Bystrice určite upúta budova Považskej knižnice – veď naše mesto historickou architektúrou naozaj neoplýva. Málokto vie, že majiteľmi tejto budovy boli kedysi Židia a v jej dvore prevádzkovali bryndziareň. Áno, história tejto budovy je viac ako zaujímavá. Ešte pozoruhodnejšie sú osudy jej obyvateľov. Stavbu si už v roku 1900 (tento rok je jasne viditeľný na štíte budovy) dala vybudovať rodina Milchovcov – židovská rodina. V období druhej svetovej vojny ju obývala pravdepodobne päťčlenná domácnosť. Hlavou rodiny bol v tom čase Róbert Milch, podnikateľ, ktorý patril k najbohatšej vrstve mesta. Vlastnil viaceré živnostenské oprávnenia a prevádzkoval obchod na výrobu bryndze. Bol ženatý, mal jednu dcéru. Počas existencie Slovenskej republiky (1939-1945) ich zasiahli protižidovské opatrenia, ktoré vydávala vláda. Prvým z nich bolo nasťahovanie daňového úradu do vily Milchovcov v roku 1941, ktoré bolo na nátlak úradov, bez podpísania zmluvy a dobrovoľného súhlasu majiteľov domu. Rodina bola vytlačená na poschodie, no to však nestačilo. Už v apríli 1941 Okresný úrad v Považskej Bystrici uvalil na budovu dočasnú správu. Menovaný dočasný správca prevzal domový majetok Milchovcov. Keďže vila už nebola vo vlastníctve Milchovcov, bolo oveľa jednoduchšie vysťahovať ich. A skutočne 29. júla 1941 vydal Okresný úrad v Považskej Bystrici vyhlášku o zákaze bývania Židov na Štúrovej a Štefánikovej ulici v Považskej Bystrici. Milchovci a ostatní Židia, bývajúci na týchto uliciach, boli nútení sa vysťahovať do konca augusta. Pravdepodobne už len formalitou bolo rozhodnutie Ústredného hospodárskeho úradu o likvidácii ich bryndziarne v októbri 1941, pretože Milchovci nebývali vo svojej vile a Róbertovi Milchovi bola tiež odňatá živnosť. Ďalší osud rodiny je zahalený rúškom tajomstva. V archívnom dokumente zo 7. apríla 1942 sa však namiesto adresy Róberta Milcha uvádza: odtransportovaný. V Štátnom okresnom archíve v Považskej Bystrici sa nenachádzajú zoznamy deportovaných Židov, preto cieľové miesto a presný dátum transportu sú zatiaľ neznáme. Milchovci sa s veľkou pravdepodobnosťou stali obeťami holokaustu počas druhej svetovej vojny. Jediné, čo tu po sebe zanechali, je ich bývalé bydlisko, vila na Štúrovej ulici, kde v súčasnosti sídli Považská knižnica. Vila je vyhlásená za mestskú kultúrnu pamiatku. Je však aj pamiatkou veľkej tragédie.
