Článok pokračuje pod video reklamou
desiatky áut a smerujú na diaľnicu.
Úsmev určite nechýbal vodičom, keď vidia kráčať muža s kočíkom pred sebou. Známi z okolia Pruského vedia, že je to „podnikateľ“ Karol, ako ho radi podpichnú. Pomáha čistiť dvory a verejné priestranstvá od železného šrotu. Neťaží sa mu ísť do Ilavy, občas náklad vyloží aj v Pruskom. Šrot vozil v kočíku, ktorý si upravil, až mu známy ponúkol káru. Takto si vylepšuje príjem.
Karol krokmi nešetrí. Jemu cesta trvá dlhšie ako inému, nohy ho už neposlúchajú. Raz mu ktosi v Ilave poradil, aby šiel s kočíkom do Bolešova. Tam je pripravené staré železo. Nelenilo sa mu. V Bohuniciach, v rodnej dedine pri pive odpovedá na všetečné otázky s humorom, lebo za odvoz do zberu sa nehanbí. Keď bol mladý a zdravší, vychodil priemyslovku, „pálilo mu to“. Darmo, rokmi sa človek mení a najmä, keď choroby nechodia len po horách... Ak ho stretnete, určite si pomyslíte, že je to zaslúžený chlebík a pivo. Niekto, hoc aj zdravý, takúto činnosť robí ako hlavnú prácu, len aby prežil. Dnes majú problém si nájsť prácu i zdraví, no Karol k nim už nepatrí. Chuť do života aj napriek podlomenému zdraviu určite nestráca.
