živote v cirkuse Lukáš. Tento sympatický mladík je žonglérom. Spolu s mamou a dvoma bratmi privádza divákov do úžasu svojimi kúskami s kolkami i vystúpením s Perzskou tyčou. „Držím na čele asi sedemmetrovú tyč, balansujem, na vrch po nej lezie brat. Úplne hore potom robí stojky.“ S cirkusom už prešiel kus sveta. „Boli časy, keď sme brázdili krajiny i tri roky bez prestávky. Cez sezónu po okolitých štátoch a v zime do teplejších krajín. Ako Portugalsko, Španielsko.“ Mimo sezóny si artisti zarábajú vystúpeniami na rôznych spoločenských akciách. „Na hektický život som zvyknutý. Keď máme prestávku, a sme doma v Novom Jičíne, neviem, čo mám robiť. Už ma začínajú bolieť kĺby,“ smeje sa Lukáš. Ako vyzerá bežný deň v cirkuse? „Ráno tréning, potom návšteva mesta alebo drobné opravy áut a podobne. Pred vystúpením sa ešte dolaďujú niektoré čísla, po predstavení máme chvíľku pauzu. Večer krátky tréning a je na každom, čo bude robiť. Chodíme na diskotéky, zabaviť sa.“ O cirkusantoch sa vraví, že sú prelietaví, čo sa lásky týka. Lukáš s tým nesúhlasí. „Nemáme frajerky v každom meste. Sú dievčatá, ktoré tvrdia, že chodiť s cirkusantom by bolo fajn, ale v skutočnosti by pri cirkuse nevydržali.“ Preto si vyberajú partnerov hlavne spomedzi svojich. Aj keď, sú aj výnimky. Napríklad, Lukášova mama. Pochádza z Liptovského Mikuláša a v cirkuse Aleš je už dvadsaťpäť rokov. „Z otcom sa do seba zahľadeli, vzali sa a mama hovorí, že už by nemenila.“ Takýto život má svoje plusy i mínusy. K tým kladným stránkam patrí množstvo známych v mestách, ktoré navštevujú. Druhou stranou mince sú zranenia a riziko. Tie si ale cirkusanti nemôžu pripúšťať.