„Treba si zachovať vlastné idey, myšlienky, svoj spôsob života. Žiť ho v pokoji a bez konfliktov so všetkými blízkymi, vychádzať v ústrety, venovať sa rodine i blízkym a urobiť pre nich maximum,“ tvrdí známy fotograf, ktorý má momentálne v kine Mier nainštalovanú samostatnú výstavu. Pamätá sa na svoju prvú? „Najskôr som obosielal výstavy spoločne v rámci klubu, po prvý raz som sa prezentoval v dome kultúry a ujali sa mi hneď dve snímky na krajskej výstave. Bol to impulz do ďalšej činnosti. Odvtedy robím dokumentáciu a snažím sa aj o niečo z umeleckej fotografie. Vystavujem doma i vonku, snažím sa byť v povedomí. Nie som ctižiadostivý byť v popredí, ale zároveň sa nechcem stratiť!“
Na šestnástich paneloch je zachytená Považská Bystrica. Takmer tretina má svoju premiéru, hoci ich zrod je veľmi dávny. „Koľko fotografií som doteraz nafotil? Sú to tisícky negatívov, človek ani nevie. Keď som chystal výstavu mal som problém vytriediť ich. Pôvodne som mal nachystané niektoré iné, ale nedostali sa sem. Šestnásť plôch je príliš málo. Mám tu aj svoje najmilšie. Preferujem námestie s vežou z roku 1908, takzvaný trachtár a pôvodný oltár sv. Heleny. Pri výbere mala poradný hlas aj manželka, ktorá mala za úlohu dotovať ma kávou a podobnými náležitosťami,“ tvrdí autor.
