Ako sa cez noc stal dedko s tatkom mojím „materákom“

(Krátka rozprávka pre mladších i starších)
Dievky zlaté, kamarátky plienkové, hoci mám len dva mesiace a šesť dní naviac, zažila som viac, ako uveríte. Na svet som sa ponáhľala, tato bol tiež pritom – vraj „tatranská strela“. Ani maminku som veľmi netrápila. Žila som si v perinke, ozaj, mamka moja, okolo mňa starali sa stále. Dedko, občas tato, keď sa dalo, pomáhali, i keď málo. Poznáte to sami, mliečko mamky, čisté plienky, každý deň i kúpeľ, pravidelne na prechádzku. Niekedy potrápila som ja tú moju chásku.
Pred pár dňami, zobudím sa včasne zrána, natiahnem ja trošky „gajdy“, by mamka rýchlo vstala, prebalila, mliečko dala. Ale, hrôza! Namiesto nej pri postieľke dedko stojí. Hovorí mi: „Princeznička moja strieborná, dedko ti zatiaľ stačiť musí! Z fľaše ti dá mliečko papať, prebalí ťa ako vie, išlo mamka tvoja, ver, je v nemocnici veľmi sťažka. Brali ju hneď do sanitky, urgentným prípadom sa stala. Tato vedel po mobile, že nám prišli ťažké chvíle. Z roboty cez noc prísť nemohol.“
Dala sa ja prehovoriť, mliečko z fľašky vypila, nemrnkla som ani, pomaly si „odgrgla“. Dedko čistú plienku dal. Spomenul si dávne časy, keď babke mojej nebohej pri mamke, keď bola malá, tiež jej trošku pomáhal. Potil sa vám, strach mal veliký, uložil i do postieľky, ba aj uspávanku zaspieval.
Keď neskôr tato ráno prišiel z roboty, do nemocnice hneď vám bežal, by on zvedel, čo s mamkou našou a ako. Vrátil sa veľmi smutný. Dedko len nasucho preglgol. „Chytíme sa do roboty! - tak nám pán Boh pomáhaj.“
Už pomaly na deň piaty, behajú kol mňa rakety. Všetci nám chcú pomáhať. Tato s dedom vravia ale: „Ďakujeme, stihneme to!“
Ujovia, doktori v bielom šate, viem, že mamke pomáhate, pomáhajme mamke mojej, do smrti vám vďačná budem. Viete, dedo s tatom, servis dobrý, mamu moju však nenahradí. Budem tuho spávať, by mamka moja sa mohla opäť skoro so mnou hrávať.
Tak, a to je všetko, na bránke zlatý zvonec, a rozprávky je už koniec.
Rozprávka to pravdivá, ona teraz je naozaj, poznáte ma po kočíku, či tato, či dedko tlačí, keď ja tuho vyspávam. Držte mamke mojej, všetky palce, by sa čoskoro vrátila.