iť, koľko Slovákov sa za dvere siene dostalo. Dostať sa do „trinástej“ komnaty Splitu nebolo jednoduché. Úspechy v jej basketbalových útorbách môžeme smelo porovnať s futbalovou Barcelonou. „Tu sú všetky naše významné poháre, ktoré kedy klub za takmer šesťdesiatročnú históriu získal. Bývalé federatívne, európske či už naše, chorvátske,“ ukazoval pyšne vitríny Petar Škovrlj, náš sprievodca. Miestnosť bola plná trofejí a ako tvrdil Petar, ani on sám nevie, koľko ich v skutočnosti je. Za sklom visia aj dresy hráčov, ktorí odišli ochutnať chlebík aj do najprestížnejšej súťaže na svete – americkej NBA. „Dúfame, že pribudnú ďalšie,“ tvrdí Petar.
Chorvátsko neznamenalo pre hráčov iba more či basketbal. Aj keď na sledovanie zápasov zo šampionátu v Portugalsku nebol čas a možno ani chuť, v rámci tréningu vyzvali na futbalový zápas družstvo zložené z trénerov a rodičov. Ani v tom sa im však nedarilo.
„Najnebezpečnejším hráčom by mal byť pán Janák,“ tvrdil pred duelom Marek Martišík. Starší páni však zmenili taktiku a najlepšieho hráča poslali do brány. Zápas po vzore ME vydržal iba niekoľko sekúnd. Výber kadetov a juniorov inkasoval o chvíľu opäť a hoci sa chlapci striedali, svojich súperov nezdolali. „V závere sa snažili dať aspoň čestný gól, ale vydržali sme“, tvrdili protihráči. Konečný rezultát 13:0 bol krutý. Starí páni hrali v zostave: Janák – Péli, Kostka, Zlatoš, Szikora, Židzik, Hájek. Góly: Szikora 5, Židzik 4, Hájek 4.