„Jano, na Záhôrčie na jar zasej pohanku, lebo je tam už moc pýru.“ Záhôrčie, je časť chotára Dohnian.
Po mnohých rokoch, bývajúc už v Podhorí, na záhumienke sme mali tiež veľa pýru. Je pravdou, že miešanka čiastočne tiež potláča rast pýru, aj vika. Ale čomu by sme viku či miešanku dali? Pohánku od kamaráta z Lysej som na jar zasial. Krásne rástla a najväčšiu radosť z nej mali robotníčky včely pri kvitnutí. Jozef Lachký, včelár, mi povedal, že ešte toľko medu nenatočil, ako vtedy. Viete si určite predstaviť aj jelitá z pohánčených krúpov. A pohánčená kaša, keď sa v nej všakovaké dobroty z prasiatka „vyváľali“?
Pri kosení pohánky som videl, že pýr nerástol, strnisko bolo čisté a pri oraní boli pýrové korene splesnivené. Viac rokov sme mali záhumienok čistý. Aj pôda bola sypkejšia. Čo vy na to družstevníci z Mestečka, aké máte skúsenosti s pestovaním pohánky, nehladiac na výnos z jej predaja? Či by ste neodporučili miesto chemikálie na zaburinenú pôdu zasiať pohánku? Neskúsia to, ako naši starí, keď umelé hnojivá nepoužívali? A po pohánke na urodené zemiaky, bolo radosť na ne pozrieť!