O Tunežiciach sa písalo skôr

V nej kráľ Matej Korvín 2. februára 1472 daruje Ladislavovi Podmanickému a jeho potomkom majetok Ladce a Mojtín, v župe Trenčianskej, ktoré dovtedy vlastnil Juraj de Hatha. Po jeho smrti mali majetky pripadnúť Stefekovi de Werbno, ale Stefek sa počas bojov s Poliakmi dostal do sporu s kráľom.. Jeho právo na majetky mu teda bolo odňaté. V kráľovskej darovacej listine sa spomína aj špecifikum: „...so všetkým, čo k majetku patrí, teda polia, lúky, pastviny, lesy, vinohrady, rybníky, rieky a mlyny.“
Najstarší písomný doklad o obci Tunežice sa datuje do roku 1397 a neskôr aj do roku 1406, v ktorej sa spomína ako Tuniuk. Je to doklad o štatúcii do držby panstva Košeca, čo potvrdzuje kráľ Žigmund.
Ďalšie písomné doklady pochádzajú z roku 1462, kde sa Tunežice spomínajú ako Thunezycze. Kráľ Matej Korvín v nich daruje obec najskôr Stiborovi zo Stiboríc a potom Blažejovi Magyarovi. Tieto donačné listiny obsahujú veľa formulácií, titulov a právnych sankcií. Vtedajší pisári si potrpeli na zaužívané frázy, ale čo je dôležité, zaznamenali i to, že obec bola opustená. Znamená to teda, že existovala už dávno predtým.