Na konci osemdesiatych rokov dal preskúmať vápenec vyskytujúci sa vo vrchu Butkov na jeho panstve v Ladcoch. Množstvo a kvalita tejto suroviny ho utvrdili v zámere postaviť v Ladcoch cementáreň. Výstavba začala 25. júna 1889 a 9. februára 1890 začali výrobu. Bol to prvý cement vyrobený modernou technológiou v Hornom Uhorsku. Ladecký cement bol pomerne lacný, pretože odpadli náklady na dovoz z Nemecka alebo z Anglicka. Používal sa v celom Rakúsko-Uhorsku. Je použitý na stavbách v Krakove, na mosty v Púchove, použili ho pri výstavbe kanalizácie vo Viedni, železiarní v Třinci a inde.
Po smrti Adolfa Schenka cementárne často menili majiteľa. Podstatná zmena prišla v roku 1911, kedy sa novým majiteľom stáva Zolnauer Zement und Kalksfabrik - Akciengeselschaft (Žilinská účastinárska spoločnosť na výrobu cementu a vápna). Výroba cementu rýchlo rástla. Už v roku 1890 vyrobili 2300 ton cementu, o rok neskôr až 25 000 ton.
Drastické zníženie výroby postihlo cementáreň počas druhej svetovej vojny. Vedenie cementárne Ladce a Lietavská Lúčka neakceptovali záujem nenemeckých bánk a založili skupinu Slovcement. To ale znamenalo zastavenie vývozu do Nemecka a krajín Nemcami ovládanými. Po porážke nemeckých armád pri Stalingrade potreba cementu na výstavbu pevností vzrástla a výroba v Ladcoch v roku 1943 stúpla až na 100 000 ton.
Cementáreň v roku 1961 prešla rozsiahlou rekonštrukciou. Ďalšia modernizácia sa uskutočnila v roku 1988, kedy plynofikovali rotačnú pec. Dôležitým medzníkom je rok 1994, kedy sa zo štátneho podniku stáva akciová spoločnosť. V novembri roku 2001 osadili základný kameň uhoľného hospodárstva, čím sa začal investičný program na ďalšie roky. Začala sa najrozsiahlejšia etapa modernizácie a rekonštrukcie cementárne.
