Napríklad od Dubnice po Bolešov to činilo štyri kilometre. Ešte dnes žijú pamätníci, čo sa museli plaviť na člnoch po obci. Vodnú prekážku prekonávali na „hajovoch“ (člnoch) v Bolešove a Kameničanoch. Po vybudovaní Vážskej kaskády vodu odviedli na výrobu elektrickej energie. Prvá hydroelektráreň bola postavení v Ladcoch v roku 1936 a druhá v Ilave o štyri roky neskôr, tiež v Dubnici.
Už je tomu štyridsať rokov, čo vybudovali v obidvoch obciach lávky ponad rieku na visiacich lanách. Odolávali aj najničivejším povodniam. Výkresy zhotovil Ivan Urban, konštruktér zo ZŤS Dubnica nad Váhom, kde vyrobili železné konštrukcie. Lávky odstavili hajovy a pri „veľkej vode“ boli spoľahlivé. Zavážania mohli do fabrík prísť načas, bez prekážok. Po nich prechádzali ľudia pešo, na bicykloch a motocykloch. Dnes už stojí len jediná v chotári Kameničian. Pri rýchlej jazde najmä na motocykloch najviac trpela „podlaha“. V Bolešove majú už nový most, ktorý nadväzuje na diaľnicu. Do tejto najužšej časti stredného Považia sa vmestila „stará“ cesta, železnica, kanál, diaľnica, Váh, železnička do Lednických Rovní a ďalšia cesta Nemšová – Púchov, mnohé obce a mestá.
Voľakedy Váh rozdeľoval Považie na dve časti, teraz je to len spomienka na minulosť. Dnes ani tisícky ľudí nevychádzajú z dubnických fabrík a nenáhlia sa na lávku, aby sa dostali čo najskôr z práce domov. Aj to je už hlboká minulosť. Škoda.
(jd)
Autor: jd
