Článok pokračuje pod video reklamou
Napríklad od Dubnice po Bolešov to činilo štyri kilometre. Ešte dnes žijú pamätníci, čo sa museli plaviť na člnoch po obci. Vodnú prekážku prekonávali na „hajovoch“ (člnoch) v Bolešove a Kameničanoch. Po vybudovaní Vážskej kaskády vodu odviedli na výrobu elektrickej energie. Prvá hydroelektráreň bola postavení v Ladcoch v roku 1936 a druhá v Ilave o štyri roky neskôr, tiež v Dubnici.
Už je tomu štyridsať rokov, čo vybudovali v obidvoch obciach lávky ponad rieku na visiacich lanách. Odolávali aj najničivejším povodniam. Výkresy zhotovil Ivan Urban, konštruktér zo ZŤS Dubnica nad Váhom, kde vyrobili železné konštrukcie. Lávky odstavili hajovy a pri „veľkej vode“ boli spoľahlivé. Zavážania mohli do fabrík prísť načas, bez prekážok. Po nich prechádzali ľudia pešo, na bicykloch a motocykloch. Dnes už stojí len jediná v chotári Kameničian. Pri rýchlej jazde najmä na motocykloch najviac trpela „podlaha“. V Bolešove majú už nový most, ktorý nadväzuje na diaľnicu. Do tejto najužšej časti stredného Považia sa vmestila „stará“ cesta, železnica, kanál, diaľnica, Váh, železnička do Lednických Rovní a ďalšia cesta Nemšová – Púchov, mnohé obce a mestá.
Voľakedy Váh rozdeľoval Považie na dve časti, teraz je to len spomienka na minulosť. Dnes ani tisícky ľudí nevychádzajú z dubnických fabrík a nenáhlia sa na lávku, aby sa dostali čo najskôr z práce domov. Aj to je už hlboká minulosť. Škoda.
(jd)
