Obec leží v kotline. Aj keď postavili kostol v centre obce, preto sa nemohol týčiť na vŕšku.
„Stavba má svoje špecifiká urbanizmu, je situovaný v zástavbe rodinných domov so sedlovými strechami. Aby nebol monoblokom a nepôsobil špatne, kostol je rozčlenený detailami striech, veža dosahuje výšku 18 metrov. Škoda, že nebolo viac priestoru,“ hovorí architekt Viliam Leszay. Dodáva, že v hlavnej časti má byť spustený luster v podobe Kristovej koruny s čiernymi sviečkami ako tŕne. Možno raz...
Výstavba kostola trvala sedem rokov. Získali sa milodary, prispeli sponzori, pokračovalo sa ďalej. Pred troma rokmi do lednickorovnianskej farnosti prišiel vdp. Jozef Šamaj. „Hrubá stavba bola hotová, nadviazal som, čo už bolo,“ hovorí skromne. Zásluha na dokončení kostola patrí aj jemu. „Presbytérium je skromné, skôr na spôsob večeradla. Ak by bolo prezdobené, vytratila by sa estetika, zmysel i skromnosť, prečo do kostola chodíme.“
Archiotektku Danielu Šešovu, ako rodáčku prizvali tiež na pomoc. Zaradila sa, ako hovorí, medzi sponzorov a jej spolupráca sa rozšírila na interiér sakrálnej stavby. „Ľudová tvorivosť sprevádzala voľná ruka, s jednoduchou koncepciou“ priznáva. Práve v detailoch sa odrážajú symboly sv. Pavla – kniha a meč. „Bol to tvorivý proces za pochodu. Ekonomické hľadisko – najnižšia cena a miestni realizátori, sponzori vnášali svoje prvky, no autor sa nemôže hnevať. Spokojná som s oltárom, bohostánkom, sedesom. Dodržali sme predložený návrh. Dorobiť treba ešte krstiteľnicu, sedenie pre miništrantov, na chór lavice.... Máloktorý architekt sa dostane k takejto práci. Výzvu rodákov som prijala a mala možnosť aj zrealizovať, čo teší i ducha,“ zazneli slová D. Šešovej. Je to dielo úcty, roboty a úsilia na storočia. (por)
Autor: por