Článok pokračuje pod video reklamou
Anton Kompánek 1889 – 1949
Dušpastierska práca kňaza, osvetového pracovníka, historického a náboženského publicistu, používajúceho pseudonymy A. K. Lúcky, Lúčky, ako i tie z nadpisu nášho príspevku, je zviazaná s viacerými miestami jeho účinkovania na strednom Považí: Pružina (1915), Beluša, Mojtín (1916), Lúky pod Makytou (1918 – 1925?).
Menovec náboženského spisovateľa Jozefa Kompánka (1836 -1917) – A. Radmíra (1859 v Považskej Bystrici, neskôr v Pruskom a v Bolešove) pochádzal z remeselníckej rodiny. Narodil sa v kysuckej pútnickej Turzovke 23. mája 1889 (115. výročie). Gymnaziálne štúdia absolvoval v Trenčíne a Trnave, maturoval u piaristov pod Matúšovým hradom. Po teológii a vysviacke v sídle diecézy (1914) pôsobil v duchovnej správe farností, okrem spomenutých ešte v Močenku, v Čadci, v Záhorskej Vsi a nakoniec vo Vysokej pri Morave. Začas pracoval ako tajomník Spolku sv. Vojtecha v Trnave (1926 – 1928).
Na pozvanie kultúrnych ustanovizní amerických Slovákov absolvoval po vzniku Československej republiky, v rokoch 1921 – 1923 takmer polročné turné po USA: našich krajanov tu informoval o nových pomeroch vo vlasti, vyzýval ich k spolupatričnosti a k rozvíjaniu národného povedomia. Spoluautor Lexikónu katolíckych kňazských osobností Slovenska (2000) Ján Leutz uvádza, že Kompánek tam mal viac ako šesťdesiat prednášok na politické témy a o národných otázkach.
Roku 1927 ho Národné zhromaždenie ČSR vyslalo zas na prednáškové turné medzi Slovákov v Rumunsku a v Sedmohradsku, ktoré mali krajanov povzbudiť.
Priložil k tomu štatistiku o upadajúcom národnom duchu bihorských Slovákov, zostavenú aktivistami slovenskej národnostnej menšiny vo Veľkom Varadíne (Oradea). Roku 1930 absolvoval ďalšiu – dvojmesačnú cestu po USA s nábožensko-literárnym poslaním.
O týchto cestách od roku 1927 pravidelne informoval slovenskú verejnosť v rozhlasovom vysielaní. Už ako bohoslovec bol novinársky činný v moravskom týždenníku Noviny zpod Radhoště. Ako zodpovedný redaktor Národných novín (1923 – 1927) sa usiloval usmerňovať a zjednocovať národné zmýšľanie katolíkov a evanjelikov. Je tak autorom približne dvetisíc článkov v rôznych novinách, časopisoch a kalendároch (Slovenský denník, Slovák, Nový svet) aj v Amerike (Jednota, Obrana, Bratstvo) i v českých periodikách (Den, Národní politika, Český denník a revue Kázně). Sťa verejne činný duchovný sa dištancoval od Slovenskej ľudovej strany (neskoršie HSĽS), čo zdôvodnil v drobnej publikácii Prečo ako katolícky kňaz nie som prívržencom Slovenskej ľudovej strany? (1920). Napriek tomu bol zanieteným rodoľubom, konštatuje historik: schopnosti a povahu Slovákov hodnotil pozitívne a predpovedal im veľkú budúcnosť v diele Slovák, jeho povaha a schopnosti (1927). Ďalšími jeho literárnymi počinmi, náboženskými a cirkevno-historickými, boli Dejiny 700-ročného kostola v Lúkach pod Makytou (1928), Ruža svätej Terezky - modlitebná knižka pre dievčatá (1928) a O Konnersreuthe (1930). Je autorom divadelných hier Betlehemci (1927), Šiši, Slobôdka a iné (1930) a pripravil slovenský preklad Hynkovej knihy Stigmatizovaná Terézia Neumannová (1928). Za účinný ešte aj v modernom svete považoval apoštolát sv. Cyrila a Metoda, čo vysvetlil v rovnomennej publikovanej práci (1927).
Biograficko-bibliografické údaje o zástoji Antona Kompánka v kultúrnohistorickom kontexte Slovenska nájdeme aj v Brezányho publikácii Dejatelia Kysúc v kultúre, umení a vo vede (1971) a v Slovenskom biografickom slovníku III. (1989). (nyi)
