Na moju objednávku reagovala jej zdravotná sestra tvrdením, že ma môže objednať až v polovici septembra, pretože iné voľné termíny už nemá.
Z jednania som pochopila, že skrátenie lehoty objednávky neprichádza do úvahy. Keďže som nemala šancu získať skorší termín, aj keď môžem zmeškať ten správny čas ošetrenia, musela som sa požiadavke privátnej ambulancie len podriadiť. S termínom som súhlasila preto, lebo nepoznám čakacie doby iných zubných lekárov. A viem, že ani jeden zubný lekár v našom meste neprijíma nových pacientov.
Na výber som teda nemala, ale ani radosť navštevovať takúto privátnu ambulanciu. Myslela som si, že po toľkých ohlasovaných reformách zdravotníctva sa niečo už zlepšilo v starostlivosti o pacientov, v správaní lekárov, že si ich bude môcť vyberať len klientela. Presvedčila som sa, že našim lekárom to zatiaľ nehrozí, že aj v honosnej privátnej ambulancii sa veru môžu ďalej správať, ako chcú. A tak ako aj v minulosti, aj teraz, bez ohľadu na to, či je lekár dobrý alebo výborný, či má ordináciu súkromnú alebo štátnu, má stále toľko klientov, koľko chce.
Žiadny rozdiel nepoznám. (an)