Všade dobre, doma tiež

3. Keď boli deti malé, čítal som im o hrade povesti, veľakrát sme sa o ňom rozprávali, keď sme kúsok od neho cestovali domov alebo ku svokre na východné Slovensko. No až teraz sme spoločne zažili ten úžasný pohľad na Považie, ktorý hradný kopec ponúka. Mimochodom – cestou do areálu zrúcaniny nás celkom príjemne prekvapil udržiavaný prístupový chodník, vykosený priestor popod hradby a nerozlámané lavičky (na jednej z nich má ktosi zabudnutý zväzok kľúčov). Nuž ktovie, či sa voľakedy dočkáme aj oficiálneho sprístupnenia prekvapujúco priestranného hradného areálu pre turistov. Nateraz nás totiž informačné tabule upozorňovali, že vstup je oficiálne zakázaný, respektíve je len na vlastné nebezpečenstvo.
Manínska tiesňava a lesy okolo nej... Vďaka svojmu novinárskemu povolaniu som bol v posledných mesiacoch či rokoch aj v takých krajinách, akými sú Irak, africká Eritrea alebo Afganistan. Až tam, na vyprahnutých púšťach či odlesnených kamenných a prašných polopúšťach, si človek uvedomí tú nádhernú životaschopnosť a šťavnatosť našej zelenej prírody. A kúpanie? Opäť by som mohol povedať, že tento rok som na reportážnych cestách okúsil more trebárs na Cypre či v južnom Francúzsku. Ale celkom vážne hovorím, že aj na rybníku v Považskej Teplej bolo (až na tie odhodené PET-fľaše popri brehoch) tiež naozaj fajn. Podobne ako na rybačke pod Dubovcom, neďaleko Udiče.
Ku grilovačke či bedmintonu v záhrade na úpätí Manína, kde sme boli ubytovaní, by som ako veľké plus zaradil aj pokoj a zopár hodín na čítanie. Ako rodáka z Malých Ledníc ma o to viac potešil knižný darček od starostu Domaniže, kde sídli naša farnosť. Boli to dve publikácie od Rudolfa Šujanského: Pútnický a privilegovaný chrám Domaniža a Domanižské poviedky. Keď budeme porovnávať v širšom kontexte, najmä Angličania, Francúzi, Židia či Maďari majú zmapovaný každý kúsoček svojej histórie, vrátane tej lokálnej – a to aj z desiatich uhlov. Slovensko, ako sa spieva v našej hymne, v tejto oblasti „dosiaľ tvrdo spalo“. No a o tom, že bez histórie a národnej hrdosti niet budúcnosti, snáď ani netreba hovoriť... Skrátka – bolo to pekné čítanie, za ktoré ďakujem.
Návšteva príbuzných, nášho sadu či zopár kamarátov – aj to bol príjemný pocit dotvárajúci rodinné znovuobjavovanie kútov, s ktorými som sa pred dvadsiatimi rokmi rozlúčil. Plusom boli tiež profesionálne informácie v turistickej informačnej kancelárii v Pov. Bystrici a ocenil som len päťkorunové hodinové parkovné pred hotelom. To nesmiem zabudnúť, manželka si z Považia odniesla domov do Bratislavy nielen zopár príjemných zážitkov, ale aj nové šaty, ktoré jej v zákazkovom šití ušili za tých pár dní v skutočne skvelej kvalite. Takže - bolo to fajn. Po zimnej dovolenke v Horenickej Hôrke, spojenej s lyžovačkou na Čertove a v Dešnej, sme sa ani teraz na našom strednom Považí s ničím naozaj negatívnym nestretli. Možno teda len držať palce, aby sa aj náš región zaradil k vyhľadávanejším turistickým destináciám.
Pavol Vitko