Slovenská spoločnosť priateľov aikidó združuje členov na Slovensku i v Česku vo svojich viac ako dvadsiatich kluboch. (www.sspa.sk) Seminár sa konal v Žiline, kde čakala na učiteľa z Japonska stovka účastníkov z desiatich krajín. Výškou neprečnieval v hale na tatami nikoho, no vedomosťami a skúsenosťami s akido určite áno. Vek mu priniesol nielen šediny, ale aj životnú múdrosť, ktorú uplatňuje na seminároch. Počas cvičenia pôsobí pokojne, uvoľnene. Vysvetlí jednotlivé cviky a postupne kontroluje všetkých, ktorí sa chcú od neho niečo naučiť. Vidieť ho „pracovať“ je zážitok aj pre laika. Ukončí cvičenie a po pozdrave súhlasí s niekoľkými otázkami. Spotený si sadá na žinenku a s úsmevom hovorí: „Pýtajte sa prosím.“ Niekoľko ďalších minút sa rozprávame so shihan Seishiro Endo, 8. dan aikido aikikai, technickým riaditeľom Hombu Dojo.
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo pochádza väčšina bojových umení z Ázie?
Hmmm. Je to veľmi ťažká otázka. Ešte som podobnú nedostal a ani som sa nad tým nikdy nezamýšľal. Je však isté, že väčšina techník vyšla z nášho kontinentu. Ich zakladatelia dbali, aby vychádzali z podstaty budo (cesta bojovníka. Základná idea pochádza z budhizmu - najmä zenu) na čo sa dnes, bohužiaľ, akosi zabúda. Každé malo svoju filozofiu, ktorú získalo napríklad pri cvičení mníchov v kláštoroch. Dnes sa základná myšlienka väčšinou vytratila.
Cvičenia prešli mnohými zmenami, na čom sa podpísali rôzne vplyvy, napríklad stret s európskou kultúrou...
Stalo sa tak nielen v Ázii, ale aj pri odchode obyvateľov tohto kontinentu napríklad do Európy. Podobne, ako si každý žiak vytvorí svoj smer, ktorým pokračuje, podobne bolo tomu aj v tomto prípade. Pomaly sa stávali niečím úplne iným, aby sa stali napokon napríklad športom, ako judo, či karate a podobne. Ako som už povedal, záležalo vždy na tých, ktorí dané cvičenie priniesli.
Myslíte si, že práve preto nehľadajú žiaci pôvodnú myšlienku cvičení - obranu, ale chcú sa naučiť iba biť?
Opäť sa vrátim k filozofii, ktorá sa v mnohých školách vytratila. Základná myšlienka bola vymenená a záleží iba na učiteľovi, čo svojich žiakov naučí. Ak ich vedie nesprávne, ťažko očakávať, že oni sami nájdu v učení niečo pozitívne.
Absolvovali ste množstvo seminárov po celom svete. Aký je rozdiel medzi klasickými – japonskými žiakmi a inými?
Dá sa povedať, že žiaden. Všetci sa chcú niečo naučiť. Je potešiteľné, ak prídu na niekoľko cvičení a je vidieť ich pokroky. Sú aj takí, ktorí vyslovene nezapadnú. Všade je to rovnaké. Inak je to s kultúrou, ktorú majú naše národy odlišné. Bohužiaľ, občas zabúdame na hodnoty a snažíme sa vyrovnať okolitému svetu, zabúdajúc na tradície. (mk)
Autor: mk
