Príkladom z druhej skupiny je tridsiatnik, Považskobystričan Karol Oselský (na snímke), ktorý sa stal najlepším rozhodcom ročníka 2003/2004, keď na rozhodcovskom piedestáli vystriedal minuloročného víťaza Jaroslava Brundzu. Okrem novučičkého dresu mu asi najväčšou odmenou bol postup do krajskej súťaže, takže v tejto sezóne bude pískať prevažne V. ligu.
Na víťazstvo ti stačili tri sezóny. Čakal si taký rýchly postup?
Ako začínajúci rozhodca som bol vďačný za každú príležitosť. Najprv to boli mládežnícke duely, ku ktorým pribudli zápasy na čiare. Pískal som aj halové a panelákové turnaje. Veľmi mi pomohli Vladimír Svítek a Janko Bukový, ktorí mi ponúkli, aby som pískal mládežnícke zápasy Ravenu. Kvalitné zápasy, aj keď väčšinou priateľské, mi dali veľa. V druhom roku som sa sporadicky dostal ako hlavný na „jednotku“, veľmi mi pomohol aj terajší predseda R. Sluk, ktorého dôveru som sa snažil nesklamať. Páčia sa mi rozhodcovské sedenia pred súťažou, ktoré sú možno pre starších otravné, no pre mladých ako ja, sú prínosom.
Kto je najlepší rozhodca v súťažiach ObFZ?
Asi Majo Pecuš, ale dobré meno si buduje Kameník, nemožno zabudnúť ani na Jakúbka, M. Strateného či Pauera, ktorí majú perspektívu. Avšak „vyskočiť“ môžu aj ďalší.
Je veľký rozdiel pískať alebo mávať?
Nerobím medzi tým rozdiel, aj na čiare cítim zodpovednosť. Ani jeden zápas nemožno podceniť, či je to u žiakov alebo dospelých. Jednoducho, rozhodca nemôže vyjsť z cviku.
Vedieš si štatistiku zápasov?
Samozrejme, v ročníku 2003/2004 to bolo okrúhlych 50 zápasov. Z toho 36 som viedol ako hlavný, v štrnástich prípadoch som bol asistentom na čiare. Bohatšia bola jar, kde som viedol až dvadsiatku stretnutí. Dohromady som udelil 77 žltých kariet, z nich 39 na jeseň a 38 na jar. Červených kariet bolo päť,, z toho dve na jeseň. Najbohatším na karty bol zápas 13. kola I. triedy Podmanín – Ladce s dvoma červenými a piatimi žltými kartami.
Ktorý zápas bol v minulej sezóne najťažší?
Jednoznačne derby v II. triede Pruské – Dulov. S takým kultúrnym prejavom oboch mužstiev, hoci išlo o postup, som sa už dávno nestretol. Nikto nenadával, hralo sa v športovom duchu. V závere za stavu 1:1 som signalizoval, že pridám štyri minúty. V 93. min dali Dulovčania víťazný gól, ktorý prakticky vyradil Pruské z boja o postup. Na ten zápas nikdy nezabudnem, bol asi najlepší, čo som zažil.
Je rozdiel pískať mládežníkom a mužom?
Žiakov treba učiť pravidlá, správanie sa. Horšie je to už pri dorastencoch, ktorí si už viac dovoľujú. Pri mužoch je dôležité, ako si rozhodca urobí zápas, musí vedieť, odkiaľ pokiaľ. Niekedy pomôže karta v úvode, mám rekord sedem kariet. Keď som začínal, tak som karty rozdával častejšie. No nie je to vždy riešenie, hráči vycítia, čo si môžu dovoliť.
Rozhodcovia sú často terčom nevyberavých nadávok. Aká bola najkurióznejšia?
Raz sa mi stalo, že ma jeden z hráčov nazval veľmi nelichotivo mužským prirodzením. Reagoval som odpoveďou, že na ihrisku nemôžu byť takí dvaja ... a poslal som ho pod sprchy.
Počas sezóny rozhodca nemá počas víkendu čas na rodinu.
Manželka si zvykla, veď do 26 rokov som aktívne hrával za Šebešťanovú a k tomu ešte aj hokejbal v mestskej lige, kde som naviac aj rozhodoval. Na zápasy chodí zriedka.
Teraz čaká krajská súťaž. Kam až to chceš s píšťalkou dotiahnuť?
Som realista, vzhľadom k veku je maximom III. liga, kam by som sa niekedy chcel prebojovať. V. lige je kvalitnejšia súťaž, v ktorej pôsobia kvalitnejší a skúsenejší rozhodcovia. Dúfam, že hanbu neurobím a práve titul najlepšieho rozhodcu regiónu ma zaväzuje. (jš)
Autor: jš
