Obraciam sa na váš týždenník v nádeji, že pri zverejnení príbehu z krátkeho obdobia môjho života niektorým „trkne“ a zmenia svoje postoje a prístup k problémom,“ úprimne sa vyznáva čitateľ M. K. a ďalej pokračuje príbehom.
Začalo sa to pred niekoľkými rokmi. Bol som ženatý a problémy v rodine nadobúdali značných rozmerov. Pri rozvode som sa snažil zachovať chladnú hlavu s nádejou, že sa rozumne dohodneme s bývalou manželkou aj pri doriešení majetkovoprávnych záležitostí.
Prišiel som nielen o rodinu, o pocit spolupatričnosti k človeku, ktorému som dôveroval a deťom, ktoré sme spolu mali, ale istým spôsobom aj o pocit potrebnosti, či už pri výchove detí alebo riešení rodinných záležitostí. Tieto okolnosti pôsobili ako handicap v orientácii v mojom ďalšom živote. Zastavil sa pre mňa čas.
Napriek mojej veselej povahe ostal zakrátko z môjho úsmevu na tvári len úškľabok, letmo pripomínajúci čas spokojnosti a veselosti. Dohody prestali platiť, zásady sa porušovali a rebríček hodnôt sa silne deformoval. Jediná hodnota v živote mojej bývalej manželky boli peniaze a ona sama. Zmysel a obsah ďalších dní bol nasiaknutý intrigou, zákernosťami a komplotom, za ktorí by sa nemusel hanbiť ani najtvrdší sebec. (dp)
Autor: dp