Nebol však prvý. V roku 1788 Štefan Pagáč Kačina prepožičal sýpku bohoslužobným účelom na sedem rokov, pretože drevený kostolík zhorel. Miesto, na ktorom stojí, nie je pôvodné, pretože mal stáť na Láne pod skalou. Na tomto mieste by pôsobil dominantne, no kvôli hroziacim zosunom pôdy dostala prednosť lokalita, kde kostol stojí dodnes. Spočiatku mal kostol rovnú povalu vatikánskeho štýlu, neskôr bol doplnený tufovým stropom románskeho štýlu. Stavbu mal pod dohľadom vulgo Kaľačúr z Mikušoviec a kamenné súčasti podlahy vozili farníci až z Lysej. V roku 1943 bol zväčšený chórus, pribudli nové smrekové lavice a bol dôkladne obnovený nielen zvnútra, ale aj zvonku. Vnútro kostola vyzdobil maľbami miestny rodák Štefan Gábor.
Prvým červeňanským kaplánom sa v októbri 1788 stal Žilinčan Ladislav Abuda, ktorý sa však postavenia druhej farskej budovy v roku 1810 nedožil. Ako päťdesiatročný zomrel v roku 1806 a jeho pozostatky sú uložené pod kazateľnicou. Počas neľahkých osemnástich rokov pobytu v obci založil prvú školu, kde bol zároveň učiteľom. Súčasťou kostola sú aj niektoré kultúrne pamiatky, medzi ktoré patria krstiteľnica a socha sv. Jána Nepomuckého.
Organ bol do kostola privezený z Lednice ešte v 19. storočí, ktorého zvláštnosťou bolo, že okrem pekného zvuku slúžil aj ako ventilácia. Pôvodné zvony, z ktorých najstarší pochádzal z roku 1775, s výnimkou prvého poslúžili cez prvú svetovú vojnu na výrobu zbraní. Na nové zvony prispeli okrem miestnych aj krajania z Ameriky a v roku 1929 boli po slávnostnej vysviacke za krstné matky vyhlásené najobetavejšie panie.
