V súčasnosti sú ubytovaní v jednej z troch štátnych budov, pod patronátom Slovenskej agentúry sociálnych služieb v Dubnici nad Váhom, ktorá im poskytuje všetko to, čo potrebujú k prežitiu – strechu nad hlavou, stravovanie, bývanie, osobnú hygienu a neustálu 24-hodinovú starostlivosť. Z budovy sa budú musieť odsťahovať, zatiaľ však nikto nevie, kde pôjdu. Prejavilo o ňu záujem susedné zariadenie - Ústav na výkon trestu, ktorý chce priestory využiť na rozšírenie svojich služieb. Ako štátna organizácia na základe ponuky bývalého Okresného úradu v Ilave využila možnosť prevedenia majetku štátu v zmysle zákona.
Zariadenie, ako nezisková organizácia Slovenskej agentúry sociálnych služieb, vzniklo koncom roku 2001 na podnet primátorov a starostov obcí bývalého ilavského okresu. Prví ľudia sa v zariadení opatrovateľskej služby začali objavovať vo februári 2002. V súčasnosti sú v ňom ubytovaní prestárli ľudia zo šiestich okresov Trenčianskeho samosprávneho kraja, väčšina z nich má viac ako 80 rokov. „Sú ubytovaní v jednej z troch štátnych budov, ktorú nám bývalý okresný úrad dal do prenájmu za symbolickú korunu. Za štátnu dotáciu sme v nej vybudovali samostatnú kotolňu, zrekonštruovali sprchy a sociálne zariadenia. Teraz sa z nej, žiaľ, budeme musieť odsťahovať,“ hovorí Jaroslav Kusý, riaditeľ Slovenskej agentúry sociálnych služieb v Dubnici nad Váhom. „Naše zámery zrekonštruovať ďalšie dve budovy, využiť ich ako útočisko pre týrané ženy či osamelé matky s deťmi a krízové stredisko pre ľudí v núdzi, tak stroskotali. Sme jediným zariadením v regióne takéhoto typu a namiesto toho, aby sa sociálne služby rozširovali, čo sme aj mali v pláne, tak sa deje pravý opak. Takto budeme musieť nájsť vhodné priestory pre ľudí, ktorým zdravotný stav nedovoľuje vrátiť sa späť od domácej starostlivosti, väčšina z nich pritom nemá žiadnych rodinných príslušníkov. Pýtam sa, čo je dôležitejšie? Rozširovať priestory väznice alebo sociálnych služieb?“
Po zrušení OÚ v Ilave všetky kompetencie prešli pod Krajský úrad v Trenčíne. V dodatku k zmluve o prenájme sa doba pobytu mení z doby neurčitej na dobu určitú, do 30. septembra 2004. „Majetok posúvame ďalej podľa zákona, ktorý je vyšší ako dohoda, ktorú pán Kusý mal s bývalým okresným úradom,“ hovorí Daniel Gajdoš, prednosta trenčianskeho krajského úradu. „Pre nového správcu, ktorým je väznica, sme v zmluve zabezpečili bremeno týkajúce sa sociálneho zariadenia. Všetko ostatné je vecou dohody.“ Ako ďalej dodal, nový správca majetku mu musí nechať dostatočne dlhý čas na nájdenie nových priestorov. „To môže trvať aj dva roky, pretože väznica zatiaľ nemá dostatok prostriedkov na to, aby rekonštruovala dva objekty a už vôbec nie všetky tri,“ dodal. Aj keby mesto prejavilo o budovy záujem, príliš veľkú šancu nemá, pretože na prvom mieste je štát. Podľa slov zástupcu primátora mesta Miroslava Kučíka nové priestory pre sociálne zariadenie rieši primátor. Možností je viac, jednou z nich je budova jednej z bývalých materských škôl.
Využili sme len príležitosť, ktorá sa nám naskytla,“ hovorí Ladislav Resek, bývalý riaditeľ Ústavu na výkon trestu v Dubnici nad Váhom, v súčasnosti riaditeľ Ústavu na výkon väzby a výkon trestu v Ilave. „Požiadali sme o prevedenie majetku, pretože máme o budovy záujem, nič sme neporušili. Majetok štátu musí byť podľa zákona najskôr ponúknutý na odpredaj štátnym organizáciám, samospráve a až potom fyzickým osobám. Celú vec sme rozoberali aj s primátorom Dubnice nad Váhom. Nie je mi ľahostajný osud týchto obyvateľov, ale nemám im ako pomôcť. Všetko je v kompetencii štátnej správy, resp. samosprávy,“ dodal.