Aj jej matka dokázala vopred vycítiť niektoré udalosti. U svojich potomkov zatiaľ zvláštne schopnosti nezaznamenala. „Keď som mala osemnásť rokov, prisnil sa mi zvláštny sen,“ spomína na mladosť pani Irena. „Bolo mi povedané, že budem pomáhať ľuďom, ale nesmiem sa tým obohacovať. Nazrela som trochu i do budúcnosti, kde som uvidela veľa zlých vecí. Moja schopnosť predvídať udalosti, vôbec nie je príjemná.“ Od tých čias našla pani Irena veľké množstvo prameňov dobrej vody. Spočiatku hľadala len v blízkom okolí, ale úspechy pribúdali a okruh jej pôsobenia sa rozširoval. Hľadala a našla vodu na celom území Slovenska aj na Morave. „Ľudia za mnou chodia sami. Čoraz viac si vážia vlastné zdroje vody. Ak je voda na mieste, kam ma privezú, ja ju nájdem. Kedysi som ju nachádzala v menších hĺbkach, ale hladina spodnej vody neustále klesá. Výdatné zdroje bývajú často hlbšie ako desať metrov.“ Pani Irenu často volajú aj tam, kde iní hľadači neuspeli. Jej úspešnosť je asi 98-percentná. „Hnevá ma, ak niektorí prútikári zapýtajú od ľudí dve-tri tisícky a vodu nenájdu.“ Pani Irena to rozhodne nerobí pre peniaze. Jej cena je skôr symbolická. Niekedy ide za deň aj na dve, tri miesta, kde obvykle nachádza hneď niekoľko prameňov. „Hľadanie vody je namáhavá činnosť, ktorá ma vnútorne vyčerpáva,“ priznáva. Na niektorých miestach cítim, akoby ma niečo ťahalo k zemi. Tam je obvykle voda. Podľa prútika odhadujem hĺbku. Nie je to nič nadprirodzené, iba som možno citlivejšia, ako iní ľudia.“ Pani Irena nájde za rok aj viac ako dve tisíc prameňov. Prútik jej slúži na viaceré účely. Pomáha pri odhaľovaní chorých miest na tele i k nájdeniu škodlivých geopatogénnych zón. Tie mimochodom dnes zaujímajú hlavne stavebníkov. Podľa jej slov, škodlivé zóny obsiahnu obvykle len malú časť, takže niekedy stačí premiestniť iba nábytok. Pre zdravie ľudí to má však veľký význam. Záujemcov o služby pani Ireny neubúda, skôr naopak. Jedna z jej vízii do budúcna znie: Pokiaľ sa budeme k sebe i k prírode chovať macošsky, dožijeme sa nepríjemných následkov.