Ukázali tiež, ako slabo vedia žiaci použiť svoje vedomosti v každodenných situáciách. Český pedagóg Ondřej Hausenblas napísal pre mesačník Kritické myšlení: „Aj keby sme verili, že škola síce neučí, ale aspoň deťom neškodí, máme presné správy, že za peniaze, ktoré do nej dávame, nerobí pre niektoré významné schopnosti a postoje vlastne nič pozitívneho.“
Podľa kritikov už o reforme školstva nemožno len rečniť. „Veľká reforma školstva by sa už mala posunúť do vnútornej úrovne, nielen na úroveň organizačných zmien,“ myslí si Zuzana Šranková z Centra pre vzdelávaciu politiku.
V škole budúcnosti by sa podľa nej mali deti viac učiť rôznym schopnostiam, ako len bezduchému memorovaniu vedomostí. Mali by sa naučiť, ako sa učiť, ako uvažovať, spolupracovať, komunikovať. „Škola by ich mala viesť k aktívnemu učeniu, samostatnému mysleniu, a tiež zásade, že učiteľ ani učebnica nie sú jedinými zdrojmi informácií,“ hovorí.
Podľa nej je nevyhnutná najmä kurikurálna reforma, teda zredukovanie nadmerného obsahu vedomostí, ktoré sa deti v školách musia učiť. „Iste, človek musí byť vyzbrojený istým súborom vedomostí. Tie sa však stále menia a vyvíjajú, preto potrebuje byť do života vyzbrojený aj spomenutými schopnosťami.“
Prečo sa v živote nemôžeme spoliehať len na poučky nabifľované naspamäť? Čo hovoria odborníci na súčasný stav školstva? Ako vidí stav školstva a vedomosti žiakov štátna školská inšpekcia?
Plus niečo o tom, že aj na Slovensku začínajú pôsobiť zahraničné vysoké školy – nemajú však na to potrebnú licenciu.