Naša malá krajina, vtedy súčasť Československa, bola znásilnená. V noci z utorka na stredu 21. augusta prekročili vojská ZSSR a niekoľkých ich nedobrovoľných spojencov československé hranice. Začala sa okupácia, ktorá trvala 31 rokov. Bol to koniec reformného pokusu o vytvorenie socializmu s ľudskou tvárou. Krajina sa ocitla na pokraji občianskej vojny. V horšom prípade, ak by sa zapojili západné mocnosti, mohlo dôjsť k tretej svetovej vojne. Boli sme na prvých stránkach svetovej tlače, ale pomoc pre nás nikto neriskoval. Ruské impérium bolo príliš silné. Našich čelných predstaviteľov zastrašili a ľuďom pohrozili. Niekoľko desiatok nešťastníkov pri tom zahynulo a vznikli menšie materiálne škody. Oveľa väčšie škody sa napáchali na svedomí a sebavedomí našich národov. Ostali sme rezignovaní a zastrašení. Z takýchto traumatických udalostí sa národ spamätáva veľmi dlho. Jediným pozitívom bolo to, že mnohým naivným zástancom socializmu spadli klapky z očí. Prirodzeným dôsledkom udalostí bola emigračná vlna, ktorá oslabila intelektuálnu elitu našich národov. Aj keď sa zdalo, že socializmus u nás opäť zvíťazil, práve to bol začiatok jeho konca.
Autor: mv