inulosť bola poznačená nepríjemnými skúsenosťami. Tvrdí, že nikto sa o nešťastné osudy matiek a detí nezaujíma, preto sa im rozhodla pomôcť sama. Združenie Hviezdička nedostáva žiadne stále financie zo štátneho, ani regionálneho rozpočtu. Žije iba z milodarov a občasných dotácií. „V ústrety nám vyšiel starosta Mojtína, ktorý nám prenajal celé poschodie základnej školy za prijateľných podmienok,“ hovorí S. Šibíková. Medzi pravidelných sponzorov patrí aj kresťanská organizácia Misijné hnutie klubu Holíč. Hviezdička sa stala vysunutým pracoviskom Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Študenti fakulty sa tu striedajú v týždňových cykloch a priamo v teréne získavajú skúsenosti v oblasti sociálnej práce. „Nedávno sme tu mali brigádu sto desiatich študentov z celého sveta istej kresťanskej organizácie, ktorí nám okrem vykonanej práce priniesli sponzorský dar v hodnote 10 000 euro,“ hovorí zakladateľka. „Všetky získané financie stačia len tak - tak na udržanie chodu zariadenia. Radi by sme dokončili ešte dve nové bunky, kde by našlo útočisko ďalších 24 detí,“ dodáva. Občianske združenie sa snaží o dosiahnutie registrácie zariadenia, ako zariadenia pestúnskej starostlivosti a krízové centrum. Tým by si zabezpečilo stabilný tok finančných dotácií z vyššieho územného celku. Osudy žien a detí, ktoré sa ocitli v zariadení sú rôzne. „Útočisko tu našli ženy s deťmi z celého Slovenska, mali sme tu dokonca Poľku i Češku. Ich pobyt je v zariadení, bohužiaľ, iba dočasný, nanajvýš pol roka. Deti, ktoré tu máme, môžu zostať natrvalo. Väčšinou sú to deti, o ktoré sa ich matky nemôžu alebo nevedia postarať,“ hovorí S. Šibíková a pokračuje. „Kolega zo Skalickej misie nevedel pochopiť, prečo nám mesto neposkytne priestory. V Holíči dalo na podobné účely bývalú materskú školu za symbolický prenájom jednu korunu. Bola to ich morálna povinnosť postarať sa o túto skupinu ohrozených ľudí.“ Občianske združenie Hviezdička sídlilo v kolónii v Považskej Bystrici, no pred rokom sa muselo kvôli dlhu na nájomnom vysťahovať. Podľa slov vedúcej združenia budova, v ktorej sídlila Hviezdička, bola v tak havarijnom stave, že museli do nej investovať z vlastných prostriedkov 611 tisíc korún, aby bola vôbec obývateľná. Preto dlh, ktorý je okolo 300 tisíc korún zaplatia až vtedy, keď im budú náklady na opravu vrátené. „Nebojíme sa ani súdu, ani exekúcie. Nemajú nám čo vziať, iba ak tie nešťastné osudy...“ S. Šibíková má ťažké srdce aj na zástupcov mesta Považská Bystrica. Zazlievajú jej, že niektoré ženy nie sú z nášho mesta. „Z bezpečnostných dôvodov ani nemôžu byť. Veď by ich bývalí manželia alebo druhovia ľahko vypátrali.“ Vedúca Hviezdičky je žena, oddaná svojmu dielu celou svojou bytosťou. Venuje mu dvadsaťštyri hodín denne. Vzdala sa súkromia, majetku... Aj celý svoj dôchodok minie vraj na chod zariadenia. A ako každý tvrdohlavý človek, naráža na odpor a nepochopenie.
Všetkým pochybovačom o serióznosti svojho združenia odkazuje, že jej účtovníctvo je transparentné a každá koruna príjmu aj výdaja je zaevidovaná. S finančnými aj morálnymi účtami môže ísť vraj kedykoľvek pred verejnosť.
Autor: mv
