Venujú im lásku, čas i peniaze. Slovenský zväz sokoliarov združuje okolo tristo členov. Jedným z nich je i Ján Pacek z Rozkvetu, študent Strednej lesníckej školy v Liptovskom Hrádku. V škole patrí medzi starších a skúsenejších členov sokoliarskeho krúžku. Dravca mal i doma a počas prázdnin mu venoval veľa z voľného času. Poľovný lístok, ktorý môžu študenti lesníckej školy získať už počas štúdia, je jednou z podmienok pre členstvo v Slovenskom sokoliarskom zväze. Členstvo vo zväze je nutné zasa na to, aby mohli chovať a cvičiť dravého vtáka. „Dravé vtáky ma od malička fascinovali,“ prezrádza Ján Pacek. „Keď som raz stretol na Rozkvete skutočného sokoliara s dravcom na ruke, bolo rozhodnuté.“ K štúdiu na lesníckej škole s takmer tridsaťtriročnou sokoliarskou tradíciou ho priviedol záujem o prírodu. Sokoliarsky krúžok je pre neho i pre spolužiakov zaujímavým rozptýlením počas štúdia. „O krúžok je veľký záujem, ale iba tí najzanietenejší vytrvajú,“ pokračuje mladý sokoliar. „Nie každý má pre to vlohy. Okrem lásky k dravcom je dôležitá aj trpezlivosť a vytrvalosť, dodáva.“ Každý poriadny cvičiteľ by si mal vyrobiť sokoliarsku brašňu s pomôckami sám. Je to dostatočná skúška trpezlivosti a pevnej vôle. Umenie sokoliarstva je založené na osobnom vzťahu človeka a dravca. Tento vzťah sa dá vytvoriť iba citlivým a cieľavedomým prístupom. Odmenou za celé snaženie je dokonalá súhra medzi partnermi, dravcom a človekom. Majestátny vták sa na signál vráti k svojmu pánovi. Za určitých okolností môže pán s dravcom aj loviť. Tento druh lovu je humánnejší a selektívnejší, ako so strelnou zbraňou. Lovená zver má väčšiu šancu na únik, pretože operený lovec si vyberá najslabšie a najmenej životaschopné jedince. „Aj keď je lov s dravcom vrcholom sokoliarskeho snaženia, nie je to náš hlavný cieľ,“ ubezpečuje mladý muž. „Dravé vtáky chránime, propagujeme, cvičíme... Snažíme sa porozumieť prírode a zachovať tak umenie starých majstrov.“
Autor: Milan Valach