Článok pokračuje pod video reklamou
„Bolo to počas vojenčiny v rokoch 1979 – 1981, kedy som narukoval do Dukly Praha, ktorá v tých časoch patrila medzi špičku nielen v Československu, ale aj v Európe. V kádri boli známe mená ako Salivar, Černý, Liška, Brestovanský, Kratochvíl. Spolou so mnou narukoval vynikajúci brankár Barda, ktorý spolu s ostatnými o tri roky vyhrali Pohár európskych majstrov. Ja som veľa šancí nedostával, pretože som nechcel podpísať vojnu, takže po dvoch rokoch som sa vrátil späť,“ spomína Paľo. K hádzanej sa dostal v základne škole v Domaniži ako piatak, kedy si ho všimol učiteľ Štefan Žibrúň. „Hoci som nebol veľký, nechýbala mi sila. Preto som bol od začiatku predurčený na spojku, ale vyskúšal som si aj pivota. Hral som tu až do dorastu, potom som prešiel k Františkovi Blaškovi do Pov. Bystrice a odtiaľ na spomínanú vojnu,“ dodáva.
Potom nasledovali roky v SNL, čo bola druhá najvyššia súťaž a v roku 1989 pomohol svojimi gólmi vystrieľať postup do najvyššej súťaže. V jednom ročníku bol najlepším strelcom. Po vypadnutí sa situácia postupu o dva roky opäť zopakovala a znova pritom Paľo nechýbal.
Neskôr si spolu s niektorými spoluhráčmi zahral v Žiline a kariéru ukončil ako 38-ročný v Lednických Rovniach.
