Článok pokračuje pod video reklamou
S ním sa stretávame na zábavách, turnajoch, posedeniach, a preto sme sa rozhodli, keďže sme súčasťou Európy, osloviť čo najširšie spektrum súťažiacich a pripravili sme nultý ročník ME,“ hovorí starosta Viliam Cíbik.
V prvú septembrovú sobotu si cestu do parku Združenej strednej školy poľnohospodárskej našlo šesť súťažiacich družstiev. Podľa pôvodných prihlášok ich malo byť viac, dokonca nechýbali ani družstvá z Poľska či Maďarska, no nakoniec chýbali. Atmosféra bola výborná, pretože od kotlíkov si družstvá odskakovali na volejbalový kurt, kde bojovali ako o dušu.
V blízkosti reproduktorov a v pozadí s motorkou so žltomodrou vlajkou sa usídlilo domáce družstvo HBC Pruské alias hokejbalisti. Ondro Buday spolu so svojím tímom prekvapil všetkých, čo ich poznajú, pretože nevarili v dresoch, guláš nemiešali hokejkami a namiesto loptičiek krájali cibuľu. Prušťania ako jediní nerobili s prezradením tajomstva toho naj guláša žiadne problémy. „Základom je dobrá hovädzina a podlievame pivom značky... stupňa desať.
Jeho slová sa ukázali ako pravdivé, pretože, kým spočiatku sa mäso miešalo ťažšie, po priliatí krígľa piva sa aj ruka s vareškou pohybovala v rytme rýchlej hudby.
O niekoľko metrov ďalej sa pri kotlíku zvŕtali ženy z Koplotoviec, čo je pri gulášoch nie často vídaný jav. „Prišli sme podporiť našich manželov, ktorí súťažia tam vzadu. Keďže boli voľné kotlíky, nebudeme tu predsa sedieť len tak. Guláše varíme doma, manželia nám to oplatia na grilovačkách a posedeniach, kde majú všetko na starosti oni. A čí guláš je lepší? Náš, pretože ho podlievame červeným vínom,“ povedala pani Danková.
Ich manželia stíhali okrem varenia a volejbalu koštovať výborný burčiak a ešte ukazovali na mape pribitej na strome, kdeže tie Koplotovce vlastne ležia. „Sme od Hlohovca, z kraja viníc a termálneho kúpaliska. Náš tím tvoria poslanci obecného úradu spolu so mnou, trénujme asi dvakrát do mesiaca, pretože guláše sa u nás varia čochvíľu,“pridal sa starosta Ing. Rudolf Štefanovič. Za pochvalu burčiaku prezradili svoj gríf. „Vývar z býčích chvostov, trená pečienka a mixované lečo. Dôležité je aj drevo, priniesli sme si overenú jelšu, jemne líznutú červotočom,“ prezradil usmievavý Adrián Danko.
Kapitánom PBG alebo Prvej bzenovskej gulášovej bol opäť starosta Štefan Rafajlovič. „Sme od Prešova a našou špecialitou je guláš s minimálne tisíc až dvetisíc porcií. Tajomstvo? Guláš je ako klobása, keď sa vydarí, je dobrý každý. Radi varíme jágereček, kde nemôže chýbať jelenina. Dôležité je variť s láskou a najväčšou odmenou je pre nás, keď ľuďom chutí. Formu stratiť nemáme kedy, pretože nás stále volajú aj do interhotelov, no my radšej ako v nereze varíme v našich kotloch,“ prezradil starosta. Bzenovský guláš bol výborný a netradičný, lebo okrem dubákov do neho pridali fazuľku a „nokerlíky“ alebo po našom mrveničku.
Usmiate družstvo z neďalekých Bohuníc s poetickým názvom Tatracom vyslal starosta Jozef Prekop, ktorý sa kvôli skúškam poľovných psov nemohol zúčastniť. „Ako jediní sme prišli aj s bodygurdami, ktorí na nás dávajú pozor,“ smial sa Vlado Barták. Partia varila svoj tradičný, bohunický kotlíkový guláš, ktorý bol zvláštny pomermi ingrediencií, ale vynikajúci. Bodaj by nie, veď až na dve výnimky sú to všetko poľovníci, takže je jasné, aký varia najradšej. „Najlepší je srnčí, ale ani z diviaka nie je najhorší,“ dodal stále usmiaty Vlado, z ktorého sme nakoniec aspoň vypáčil, koľko rokov mala ich parádna slivovica. Môžeme prezradiť, že po siedmich rokoch je naozaj výborná. Posledných súťažiacich sme takmer zaradili medzi zdravotnícky personál a neboli sme ďaleko od pravdy. Doctor‘s Mord Team z Novej Dubnice zaujal Zajačím gulášom. Správni recesisti, v civile skutoční doktori, mali na sebe biele plášte, nechýbali ani prikrývky hlavy, fonendoskopy, či pod papierovým zajacom priklincovaná dvadsaťkorunáčka. „Sme výborná partia, nestretávame sa iba v práci a gulášpartiách, ale najmä pri mariáši. Našim krédom je hrať vždy fér, to znamená, že vždy sa proti niekomu dohodneme,“ smeje sa Fero Szönyi, ktorý mal výhrady, že neprišli maďarskí pretekári. „A čo moje priezvisko?“ durdil sa naoko. Novodubničania ako mnohí sa prišli zabaviť, no na rozdiel od ostatných sa nebudú hnevať, keď vyhrajú.
Spokojní boli nakoniec všetci. „Vyhrali všetci, čo sa zúčastnili, škoda, že neprišlo viac divákov, ale zemiaky urobili svoje. Hoci tu varili aj niektorí kolegovia starostovia, ja som neštartoval. Nielenže neviem variť, ale mal som starosti s prípravou. Možno, ak ma pozvú niekde na iné majstrovstvá, nezaváham a prídem s kompletným tímom,“ dodal V. Cíbik. Uvidíme, ako bude o rok. Možno sa dočkáme ďalších znamenitých porcií.
