Článok pokračuje pod video reklamou
h stretnutí niekoľko desiatok.
Medveď patrí medzi jeho srdcové záležitosti a stretnutie s ním považuje za neskutočne krásny okamih. „Ľudia, ktorí sa pohybujú v odľahlých lesoch, sa môžu stretnúť s medveďom, no vo väčšine prípadov o tom vôbec nevedia.“ hovorí znalec medveďov. „Tento majestátny tvor ich totiž vďaka svojim zmyslom zaregistruje oveľa skôr, ako oni jeho a stretnutiu sa jednoducho vyhne. Asi podľa pravidla - múdrejší ustúpi.“ K stretnutiu s ľuďmi však predsa len dochádza čoraz častejšie. Podľa ochrancov prírody dôvodom nie je ich premnoženie, ale to, že človek sa čoraz viac tlačí do ich teritórií. Pribúda zberačov lesných plodov, dokonca aj na kšeft. Turisti, cykloturisti, psíčkari, gulášpartie, včelári, ovčiari a mnohí iní sa čoraz viac tlačia na územia obývané medveďmi. Pritom aj mladé medvede si musia hľadať nový životný priestor, pretože staršie jedince ich vytláčajú. Tak občas dôjde k náhodným a obojstranne nechceným stretnutiam. Nebezpečný môže byť aj voľne pobehujúci pes, ktorý medveďa vyprovokuje a potom sa snaží ukryť pri človeku. Ako sa zachovať pri stretnutí s medveďom? Aby sa predišlo zbytočným konfliktom, pracovníci štátnej ochrany prírody odporúčajú dodržať niekoľko zásad: „Ak je medveď vzdialený viac ako sto metrov a nepribližuje sa, môžete ho pokojne pozorovať. Keď je bližšie ako sto metrov a približuje sa, je potrebné ustúpiť a pomaly odchádzať, nikdy nie utekať! Ak sa stretnete s medveďom na vzdialenosť niekoľkých metrov, postupujte ako v predchádzajúcom prípade. Snažte sa odvrátiť pohľad bokom od neho.
Ak už medveď zaútočil, zostaňte ležať na zemi tak, aby ste si nohami chránili brucho a rukami držali krk za hlavou. Nehýbte sa a zotrvajte v tejto polohe, kým definitívne neodíde.
Ak stretnete synantropného medveďa (priživuje sa pri turistických strediskách), nepribližujte sa a nesnažte sa ho kŕmiť. Pokojne odchádzajte. Ak vás začne prenasledovať, odhoďte nejakú vec, napríklad ruksak, ktorá ho môže zaujať a zadržať. Na jeho prítomnosť upozornite organizáciu štátnej ochrany prírody.“
Na Slovensku nebol za posledných sto rokov zaznamenaný jediný prípad usmrtenia človeka medveďom. Napadnutí, ľahších, či ťažších poranení bolo už niekoľko. Ochranár a fotograf Ján Ďuriga mal niekoľko stretnutí s medveďmi takých, že len jeho duchaprítomnosť a znalosť ich obyčajov zabránila napadnutiu. „Najhoršie je, keď sa dostanete medzi medvedicu a jej mláďa. Aj kvočka si chráni svoje kuriatka, nečudujme sa, že tak urobí táto mohutná šelma,“ tvrdí J. Ďuriga. „Raz prišlo medvieďa do mojej tesnej blízkosti. Aby som predišiel konfliktu s jeho matkou, odplašil som ho malým tetrachlórovým hasiacim prístrojom. Je to jediná zbraň, ktorú niekedy nosím. Nie je dobre pohybovať sa úplne nehlučne. Občas si treba odkašlať alebo zapískať. Ak sa predsa len ocitnem nechtiac príliš blízko k medveďovi, pokojným hlasom sa ho opýtam: Čo tu robíš, Mišo? Vtedy ma ihneď identifikuje a radšej sa mi vyhne. Toto sa môže stať len vtedy, ak má zlý vietor a nemôže ma zavetriť. Medveď ma ešte nikdy nenapadol hlavne preto, že som sa vždy snažil, aby som ho neprekvapil. Horšie je to s medveďmi, ktoré sa priživujú na odpadkoch. Tie strácajú ostražitosť pred človekom a sú nevypočítateľné. Vyrábame si ich však sami. Svojou neporiadnosťou a ľahostajnosťou k svojmu okoliu. Po gulášpartiách ostáva v lesoch veľa zbytkov jedál, ktoré sú veľkým lákadlom. Niektorí chovatelia oviec nechávajú svoje stáda bez dozoru, dokonca ovce prespávajú priamo v lese. Nečudujme sa medveďom, že reagujú na takúto provokáciu. Taktiež včelári im pchajú úle až popod nos na kraj lesa. Medvede si ľahko zvykajú na nové zdroje a ťažko sa odúčajú,“ vysvetľuje skúsený fotograf. Ján Ďuriga sa so svojimi fotografiami zúčastnil na mnohých výstavách a získal niekoľko ocenení. Najväčšou odmenou pre neho sú však krásne okamihy, ktoré prežíva v prírode. Dúfa, že sa naše prírodné bohatstvo nestane len ďalšou epizódou bezhlavej privatizácie, či už lesov, alebo zveri.
